Vladimir Hurban Vladimirov, spojenie rodov Štúrovcov a Hurbanovcov

0
575
Vladimir Hurban Vladimirov, spojenie rodov Štúrovcov a Hurbanovcov
1 (20%) 1 vote

Pre Slovensko sú Jozef Miloslav Hurban a Ľudovít Štúr osobnosťami, ktoré musí poznať každý Slovák. Ak by sa potomkovia čo i len jednej z týchto osobností, alebo ich rodov, dožili súčasnosti, nepochybne by boli pod drobnohľadom spoločnosti a objektom záujmu nie len bežných ľudí, ale aj médií. Každý z rodov týchto národných buditeľov šiel svojou cestou, no len raz sa spojili. Spojenie, ktoré sa veľmi nevyzdvihuje, akoby bolo zabudnuté, dalo život významnej slovenskej osobnosti. Čuduj sa svete, nenarodil a nepôsobil na Slovensku, ale na Dolnej zemi, vo Vojvodine. Tam, kde aj dnes žijú tisíce Slovákov v “malom Slovensku” obklopenom slovenčinou, len súčasné generácie na nich zabudli.

Vladimir Hurban Vladimirov
Narodil sa 4. augusta 1884 v Starej Pazove v Sriemskej časti Vojvodiny. Cez otca Vladimíra Hurbana bol vnukom Jozefa Miloslava Hurbana a Anny Jurkovičovej, cez matku Augustu Štúrovú bol vnukom Jána Štúra, Ľudovítovho brata. Spojenie takto významných rodov sa už nezopakovalo a keďže Vladimír Hurban Vladimirov nemal potomkov, ním aj zaniklo jeho smrťou 28. septembra 1950. Bol tiež synovcom Svetozára Hurbana Vajanského, čiže rodokmeň mal nabitý osobnosťami.
Študoval na gymnáziu v chorvátskom Záhrebe, teológiu na evanjelickom lýceu vyštudoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil hneď po škole od roku 1907 ako kňaz v rodnej Starej Pazove. Písal veľmi pestrý žánrový výber diel a režíroval divadelné hry. Sám hral v ochotníckom divadle. Bol však najmä dramatik. Venoval sa dedinskej, mestskej aj náboženskej tematike.

Slovensko má konečne operné libreto
Populárny žáner opera sa dotkol všetkých krajín okolo Slovenska, len samotné Slovensko vlastnú operu nemalo. Za prvé slovenské operné libreto sa pokladá Pekná, nová maľovaná kolíska z roku 1923 z pera V. H. Vladimirova. Po ňom napísal ešte Mataj a Nápitok lásky. Z jeho prózy môžem spomenúť Pazovské čítanie a z drámy Záveje (1913), Trenčiansky Matúš (1920), Milica Nikoličová (1922), S. O. S. (1923), Homo sapiens (1924), Reštavrácia (1926), Divé husi (1933). Niektoré sa dočkali aj neskôr podoby divadelnej hry.

Slováci vo Vojvodine mimoriadne kultúrni
Slováci na Dolnej zemi a hlavne v oblasti Vojvodiny na severe Srbska, boli od príchodu na toto územie v časoch presídľovania a dosídľovania Turkami vyľudnených území neustále v spojení so slovenčinou. Komunikovali ňou, písali v nej, vzdelávali sa v nej a stala sa tiež úradným jazykom Srbska ako takého. Tunajší Slováci však vo svojom záujme o Slovensko a slovenčinu svoj vzťah posilnili výraznou popularitou ochotníckych divadiel, písaním a tvorbou v rodnej reči. Len vo Vojvodine by sme svojho času narazili na 40 akademických maliarov, desiatky básnikov a známych autorov rôznych diel. Možno to bola vzdialenosť od rodnej krajiny, či krajiny svojich predkov ku ktorej mali aj všetci nasledujúci tak silný vzťah že sa Slovensku približovali v tak bohatej tvorbe. Vladimír Hurban Vladimírov je len jedným z mnohých významných umelcov a tvorcov z Vojvodiny, ktorí obohatili slovenskú kultúru napriek tomu, že Stará Pazova nie je na Slovensku. To si bežný Slovák ani nevšimne, kým nepozrie na mapu.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ