6 vecí, ktoré svoje deti učíme zle

0
352
6 vecí, ktoré svoje deti učíme zle
5 (100%) 2 votes

Každý rodič chce, aby bolo jeho dieťa úspešné. Ukázalo sa však, že mnohé „zaručené“ teórie, ako svoje dieťa motivovať, síce dosahujú krátkodobé výsledky, no nefungujú dlhodobo. Toto je šesť vecí, ktoré by ste svojim deťom nemali hovoriť:

Čo deťom hovoríme: Mysli na budúcnosť. Sústreď sa na cieľ.

Čo by sme im mali hovoriť: Ži (alebo pracuj) v tejto chvíli.

Dieťa, ktoré sa neustále sústredí na budúcnosť – či už na dobré známky alebo prijatie na vysokú školu – bude náchylnejšie na stavy úzkosti a depresie. Zdravá dávka stresu je prospešná a motivujúca, no chronický stres nepriaznivo vplýva na zdravie a rozumové schopnosti ako je pamäť a schopnosť sústrediť sa.

Deti sú šťastnejšie a viac sa im darí, keď sa naučia, ako žiť v prítomnosti. Keď sme šťastí, sme o 12% produktívnejší.

Samozrejme, že je dobré mať ciele. Netreba sa však sústrediť výhradne na budúcnosť, ale vedieť sa venovať aj konverzácii či úlohe, ktorá sa odohráva tu a teraz.

 

Čo deťom hovoríme: Stresu sa nevyhneš – musíš sa prekonať.

Čo by sme im mali hovoriť: Nauč sa oddychovať.

Stres sa objavuje  u stále mladších detí. V oblastiach ako je Silicon Valley, kde sa kladie vysoký dôraz na úspech, sa zvyšuje počet detských samovrážd z dôvodu chronického stresu…

To, ako my dospelí žijeme, sa prenáša aj na deti. Pijeme kávu za kávou, máme preplnený program, nič nestíhame, a večer sa musíme uvoľniť pri poháriku alkoholu a zaspať s pomocou tabletiek… Deti tieto vzorce, samozrejme, odpozorujú, a rýchlejšie u nich dôjde k vyhoreniu.

Aj ak nemôžeme zmeniť prácu a znížiť množstvo povinností, môžeme si aspoň vybrať, ako si oddýchnuť – meditáciou, jogou, prechádzkami v prírode. Tieto techniky stimulujú časť nervového systému zameranú na odpočinok a trávenie.

 

Čo deťom hovoríme: Buď vždy aktívny.

Čo by sme im mali hovoriť: Uži si ničnerobenie.

Západný svet si aj vo chvíľach voľna cení aktivity, ktoré prinášajú plno vzrušujúcich emócií. Naopak, východná kultúra stavia na opačnej emócii: pokoji.

Dajte svojmu dieťaťu voľno. Znížte počet jeho mimoškolských aktivít – všetko, aj návšteva rodiny, je pre dieťa ďalšia vyčerpávajúca činnosť navyše. Nechajte ho, nech so svojím voľným časom aspoň niekedy naloží, ako samo chce.

 

Čo deťom hovoríme: Stav na svoje silné stránky.

Čo by sme im mali hovoriť: Rob chyby a nenechaj sa odradiť neúspechom.

Nezaškatuľkujte svoje dieťa tým, že o ňom budete hovoriť ako o tom, ktorému ide matika, jazyky, komunikácia či umenie. Dieťa sa so svojou škatuľkou ľahko stotožní a prestane mať chuť skúšať nové veci – také, ktoré by mu prirodzene možno tak nešli. Neúspech uňho vyvolá stavy úzkosti a podceňovania sa, pretože verí, že každá prekážka, s ktorou sa strene, znamená, že v danej oblasti nie je dobré.

Radšej dieťa naučte, aby sa prekážok nezľaklo, že neúspech nie je koniec sveta, a že stačí, ak to skúsi znova.

 

Čo deťom hovoríme: Poznaj svoje slabé stránky a nebuď mäkkýš.

Čo by sme im mali hovoriť: Správaj sa k sebe dobre.

Všeobecne sa tvrdí, že byť kritický voči sebe samému nám pomáha rásť. Pravda je však taká, že je dôležité sa dobre poznať, no nie sa príliš kritizovať – tým sa sústredíme na to, čo s nami „nie je v poriadku“, a znižujeme si tak sebavedomie.

Rodičia by svoje deti mali naučiť, ako k sebe byť dobrý. Deti by sa k sebe mali správať tak, ako by sa správali k dobrému priateľovi. Napríklad plaché dieťa by sa nemalo ubíjať tým, že nie je ako ostatné deti. Skôr by to malo prijať a povedať si, že takú má povahu. Následne si môže spolu s rodičom určiť malé krôčiky, ktoré mu pomôžu trochu vyliezť z ulity.

 

Čo deťom hovoríme: Svet je drsný, staraj sa hlavne o seba.

Čo by sme im určite mali hovoriť: Preukáž druhým súcit.

Sociálne kontakty sú od útleho detstva najdôležitejším faktorom, ktorý ovplyvňuje naše zdravie, šťastie a dokonca dlhovekosť. Dobré medziľudské vzťahy v konečnom dôsledku podporujú úspech, ktorý sa často odvíja od toho, či vás ľudia majú radi. Treba si len dať pozor na to, aby vašu dobrotu ľudia nezačali zneužívať.

Deti sú prirodzene empatické a milé. U mládeže však pozorujeme čoraz väčšie zaoberanie sa samými sebou. Preto je dôležité podporovať deti v tom, aby sa skúsili vžiť do kože druhých.

Je pravda, že svet je drsný – bol by však omnoho menej, keby sa každý z nás menej sústredil na vlastné prvenstvá a viac na to, aby sme si navzájom porozumeli.

Čítajte tiež:

Spať s deťmi v jednej posteli či nie

Alergie a ich možné riešenie pomocou byliniek


Zdroj: http://www.independent.co.uk/life-style/bad-advice-children-parents-habits-parenting-teach-inspire-a8071651.html

ZANECHAŤ ODPOVEĎ