Snímač (alebo senzor) je veľmi dôležitou súčasťou jednoduchých i zložitejších elektronických zariadení, ktorý je uplatňovaný predovšetkým pre potreby regulácie konkrétnych charakteristík. Základnou úlohou snímača je monitorovanie vybranej charakteristiky a prevedenie tejto informácie do konkrétnej čitateľnej podoby, ktorá je ďalej spracovávaná riadiacim systémom v príkazovej logike. Podľa snímanej veličiny sa snímače líčia v stavbe, konštrukcii i konfigurácii.
Členenie snímačov podľa stavby, materiálového riešenia a aplikácie
Špecifický typ snímača je vyberaný podľa druhu zariadenia a jeho aplikácie. Členenie snímačov je pomerne zložité a vychádza jednak z vlastného technického riešenia, jednak z konkrétnej meranej veličiny. V bežných priemyselných zariadeniach sú rozoznávané snímače:
- elektrických veličín
- neelektrických veličín
Snímače neelektrických veličín sa obvykle zameriavajú na sledovanie zmeny v danom prostredí alebo systéme. Tieto je možné členiť na snímače:
- mechanické
- magnetické
- optické
- tepelné
- akustické
- tlaku tekutín (pneumatické, hydraulické)
- biologické či chemické
Snímače neelektrických veličín monitorujú zmeny v definovanom prostredí obvykle ako pasívne prvky buď v spojitom alebo aktivačnom riešení (tzn. k snímaniu dôjde iba v konkrétnom intervale alebo za splnenia daných podmienok). Snímače elektrických veličín fungujú na obdobnom princípe ako snímače neelektrických veličín s tím rozdielom, že sú konštruované pre odčítanie hodnôt či sledovanie zmeny napätia, prúdu, odporu, magnetickej indukcie, ale i optických javov apod. Elektronické snímače môžu byť (rovnako ako neelektrické) analógové alebo digitálne s lineárnym či nelineárnym snímaním v režime absolútneho, prírastkového alebo diferenciálneho odmeriavania.
Snímače v elektrotechnike
V elektrotechnike sa využívajú snímače oboch typov, ktoré sú obvykle riešené ako digitálne prvky umožňujúce prevod elektrických veličín na konkrétnu informáciu. Klasické elektrotechnické snímače zahrnujú tieto kategórie:
- polohové:
- snímače optické – sa obvykle aktivujú pri zmene svetelnej charakteristiky (infračervené, ultrafialové, laserové apod.) a implementujú sa predovšetkým ako regulačné prvky či optická závora (na snímač je namierený svetelný lúč, pri jeho prerušení snimac nahlási zmenu stavu)
- ultrazvukové – majú v sebe zabudovaný vysielač a prijímač ultrazvukového signálu, ich aplikácia je veľmi podobná optickým (optoelektrickým) snímačom a výhodné sú najmä v prostredí s nevhodnými optickými charakteristikami (nízka viditeľnosť, rušenie)
- indukčné snímače – merajú rozdiel v intenzite magnetického poľa
- kapacitné – určujú zmenu kapacity dynamického prvku
- silové – tenzometry:
- odporové
- polovodičové
- piezoelektrické
- magnetoelastické
- Teplotné:
- dilatačné
- odporové
- vláknové
- Otáčkové
- Meranie charakteristík okolitého prostredia (vlhkosť, pH, viskozita apod.)
