Občas niečo považujeme za tak jasné a známe, že nás doslova prekvapí spoznanie jeho pravého pôvodu a histórie. Historici občas akoby niečo zanedbali a presný pôvod vecí ďalej neskúmali. A keď sa k veci dostanú, už je vzhľadom k svetovému vedeniu a miliónom vytlačených učebníc a kníh naozaj neskoro. V podrobných výskumoch a logických mysleniach však po rokoch možno nájsť odpovede na mnohé pravdy, ktoré sme sa učili na školách. Prekvapujúca však vie byť pravda, najmä keď ide o vyvrátenie zaručene známych faktov.
Prvý parný stroj
Celkom prvé myšlienky parného stroja pochádzajú už z dávnej Perzie. Prvý zdokumentovaný parný stroj však navrhol gróf Edward Somerset v roku 1655. Dokonca si dal vynález patentovať. Lenže po ňom nasledoval o necelých 30 rokov Denis Papin, autor prvého funkčného prístroja a v roku 1712 svetlo sveta uzrel prvý aj účelovo využívaný parný stroj vyrobený angličanom Thomasom Newcomenom. Je teda zábavné všade čítať, že James Watt, narodený až v roku 1736, bol autor prvého parného stroja. Zásluhu mu však môžeme pripísať na jeho vynáleze chladenia pary v parných strojoch, nie však za jeho vynájdenie.
Arabské číslice nie sú Arabské
Aj keď možno nebudú mnohí súhlasiť, číslice, aké poznáme dnes pod pojmom „arabské“ v skutočnosti nie sú arabské. Ich pôvod je v Indii. V Európe sa s latinčinou používali číslice rímske. Ich zápis a hlavne matematika pracujúca s takýmto zobrazením čísel, bola komplikovaná. Arabi priniesli z východu tieto číslice do zvyšku sveta. Práve preto v západnom svete vzniklo toto chybné pomenovanie.
Henry Ford a pásová výroba
V učebniciach máme napísané, že prvý výrobca, ktorý zaviedol pásovú výrobu bol Henry Ford. Zrejme sa historikom nechcelo priveľmi hrabať v histórií a tak práve jemu prisúdili prvenstvo. Prvý však určite nebol. O 6 rokov skôr, ako Henry Ford začal svoju veľkovýrobu automobilov, jeho konkurent Ransom Olds vymyslel počiatok pásovej výroby, ľudí špecializujúcich sa na svoj diel práce a drevené posúvanie stroja k ďalším a ďalším špecialistom. Práve týmto sa potom nechal inšpirovať samotný Henry Ford a pásovú výrobu o niečo viac zdokonalil.
Kečup
Slávna omáčka, ktorej ako sa hovorí, v krvákoch tečie na litre, aj keď tomu nie je v skutočnosti tak, sa stala obľúbenou súčasťou mnohých jedál. Ak by sme sa začítali do gastronomickej odbornej literatúry, celkom isto by sme mohli naraziť na prisúdenie výroby kečupu nemeckému židovskému podnikavcovi Heinzovi. Heinz však určite kečup nevymyslel. Dokonca sám údajne nikde nevyhlásil, že je autorom myšlienky. Zdokonalil len vynález, ktorý poznali čínsky prisťahovalci a pripravovali s ním pokrmy. Heinz bol zrejme len spokojný zákazník čínskej kuchyne, ktorý sa nechal inšpirovať a začal podnikať s omáčkou, ktorej dokonca nechal podobný názov, než mala v rodnej čínštine.
Obchod s otrokmi
Školy nás opäť naučili niečo, čo nebola celkom pravda. Európanom sa pripisuje najväčší obchod s otrokmi a pritom už od 7 storočia Arabi vo veľkom obchodovali s čiernym otroctvom z Afriky. Ich vyčíňanie bolo pritom oveľa viac krvavé, trvalo niekoľko storočí a aj napriek tomu sa európskemu otrokárstvu pre neznalosť dejín hovorí, že je najväčšie
Zeppelin
Hovorí sa, že gróf Ferdinand von Zeppelin bol vynálezcom vzducholode. Pre jeho fanúšikov nie je potešujúcim faktom to, že už v roku 1670 navrhol podobné vzdušné plavidlo jezuita Francesco de Lanaterzi. O dvesto rokov neskôr sa Francúz Henry Giffard ako prvý vzniesol na stroji, ktorý bol predchodcom vzducholode. A opäť to bolo vo Francúzsku, keď sa konštruktérom podarilo o 30 rokov neskôr opäť zostrojiť dokonalejšiu vzducholoď a dokázali sa vrátiť na to isté miesto odkiaľ vzlietli. Zeppelin svoju prvú vzducholoď začal stavať až v roku 1899, mierne ju zdokonalil, ale navzdory učebniciam a encyklopédiám ju istotne nevymyslel.
Nos egyptskej sfingy
Na hodinách dejepisu nám učitelia s nadšením vysvetľovali, ako prišla slávna sfinga o svoj nos. Ako oni, tak aj mnohé knihy, hovorili o rokoch 1798 a 1799 a Napoleonovému vojsku, ktoré si zo sfingy spravilo cvičný terč diel. Pravda je však taká, že Napoleon miloval históriu a nikdy by nič také nedovolil, prípadne by tvrdo potrestal. Z armádnych zápisov však nič také nevyplývalo. Pravým vinníkom sa stalo až turecké vojsko, ktoré na sfingu strieľalo zo svojich diel v 19. storočí, keď mala sfinga pôsobením vetra na okolitý piesok zasypanú spodnú časť tela.
