Jedna zo starších záhad, ktorá nebola doteraz objasnená, pochádza z Ruska, presnejšie z oblasti Severného Uralu. 28. Januára 1959 sa pod vedením mladého Igora Dyatlova vybrala skupinka turistov do zasneženej prírody. Smrť študentov tejto skupiny nebola dodnes vyriešená, možno preto, že ju zahalilo niekoľko nevysvetliteľných faktov, nesúvisiacich detailov a najmä smrť všetkých svedkov tejto udalosti. Ale pekne po poriadku.
Turistika na Ural
Koncom januára sa zväčša študenti Uralského polytechnického inštitútu vybrali do prírody spolu s učiteľmi a špecialistami. Spolu šlo o desať ľudí. Z nich prežil len jediný, Jurij Yudin (na hornej fotografii v pozadí), pretože nepokračoval s ďalšou skupinkou ďalej pre náhle ochorenie. Neskôr sa podieľal pri identifikácií osobných vecí a obetí. Ostatní svoju trasu mienili splniť pri príležitosti 21. Zjazdu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Ich plánom bolo prekročiť horu a následne sa dopraviť vlakom. Všetko prebiehalo podľa presne stanoveného plánu aj s časovými rezervami, no v určené dni nikto neposlal telegraf z dohodnutých miest a v škole očakávali informáciu o dosiahnutí cieľa. Nestalo sa tak a keďže sa stále neozývali, spustila sa záchranná akcia, alebo skôr pôvodne len zámer nájsť zatúlaných turistov v horách. Podarilo sa vytvoriť skupinku priamo na škole, pridali sa aj profesionálni horolezci a horskí sprievodcovia, no taktiež aj miestni z okolitých obcí z oblasti hôr Otorten a Oyko-Chakura.
Záhadné nálezy
26. februára sa podarilo nájsť prvé stopy turistov a aj prvé telá Yuriho a Jurija Krivonischenkovcov. Ležali takmer 2 kilometre pod svahom a lesom, kde postavili stan. Stan bol pritom dotrhaný a z polovice pokrytý snehom. Prvou záhadou bolo, že v stane našli mnoho oblečenia, osobných vecí a stopy zo stanu napovedali, že z neho utekali postavy bosé len v ponožkách, alebo s jednou topánkou. Aj prvé dve obete boli polonahé, len v spodnej bielizni, prípadne ešte v jednom odeve. Niektoré zdroje dokonca hovoria o tom, že nad nimi, ako aj v blízkosti stanu, ktorý stál pri vysokých stromoch, videli podlamované a popadané konáre až do výšky 5 metrov, akoby niečo veľké prechádzalo okolo.
Tri ďalšie telá sa podarilo nájsť medzi stanom a dvoma prvými nájdenými. U nich však bolo evidentné, že sa vracali do stanu po tom, ako z neho vyšli. Existuje predpoklad, že sa snažili vrátiť k svojim veciam a obliecť sa. Ani oni neboli veľmi oblečení a nakoniec skonali na podchladenie. Jeden z trojice mal fraktúru lebky, no neznamenala smrť. Zvyšných štyroch sa podarilo nájsť až o viac ako tri mesiace vo vzdialenej rokline. Tu sa však načrtla ďalšia záhada. Všetci štyria niesli rôzne prvky zranení. Nešlo pritom o povrchové zranenia, ale o vnútorné zranenia, polámané rebrá, vážne zranenie hlavy a v jednom prípade mala obeť vytrhnutý jazyk a zlomenú sánku. Pri zvážaní tiel na pitvu sa rozkývala ručička na meracích prístrojoch radiácie. Šaty obetí vykazovali zvýšenú radiáciu, čo ešte viac znepokojilo ľudí vyšetrujúcich toto nešťastie. Rodiny obetí po pohreboch nezávisle od seba potvrdili, že obete mali zvláštnu oranžovú pokožku a zosiveli im vlasy aj fúzy. Snažili sa nájsť aj zdroj možného radiačného znečistenia, no bezvýsledne. Zaujímavosťou však bolo, že neskôr nájdená štvorica bola teplo oblečená a mala tak oveľa viac času na prípravu vychádzky von.
Typická záhada prináša množstvo otázok
Nešlo by o pravú záhadu, ak by sme sa ani tu nestretli s množstvom možných vysvetlení, no žiadne stopercentné. Záhadná smrť celej expedície podnietila nadšencov pre turistiku prejsť sa po stopách tejto skupiny, no nikto nič nenašiel. Odpoveď na príčinu smrti sa nepodarila nájsť ani vyšetrovateľom. Celý prípad bol uzavretý na tom, že zomreli za nevysvetlených príčin. Vysvetlenie mali niektorí vyšetrovatelia a vec postavili na možných nezhodách medzi účastníkmi expedície, kde vznikla potýčka a bitka. Iné vysvetlenie hovorí, že sa stretli so strážcami, ktorí ich považovali za pytliakov a došlo k potýčke. Ďalším z vysvetlení mohla byť teória o zločincoch križujúcich lesy, ktorí sa stretli so skupinkou študentov a učiteľov a došlo k potýčke, ba dokonca narazili sme aj na verziu, že mala miestom prechádzať skupinka zločincov na úteku, no študenti sa stretli s políciou, ktorá sledovala zločincov a považovala ich za sledované osoby. Záhadnosť celého prípadu priniesla živnú pôdu aj pre milovníkov záhad a tajomna. Prispel k tomu aj nález rádioaktívneho znečistenia a niekoľko ďalších záhadných prvkov. Hovorilo sa o veľkom snežnom mužovi, o mimozemšťanoch alebo o tajnom armádnom experimente, či testovaní špeciálnych zbraní.
V stane obetí sa našli všetky osobné veci, peniaze aj cennosti. Nechýbalo im nič a preto je možné vylúčiť zločincov, ako aj možný prepad. Vo fotoaparáte vodcu celej skupiny sa však našla ako posledná fotografia, ktorú si nedokáže dodnes nikto vysvetliť. Niekomu pripomína svetelné úkazy na oblohe, na ktoré by i tak nedokázal fotoaparát dostatočne zaostriť. Pre iných ide o chybu. Zvláštnosťou však je, že išlo o pomerne dobrého fotografa a šlo by tak o jedinú chybu v celom fotaparáte. Dodnes si ju nevie nikto vysvetliť.
Jediný, ktorý z celej skupinky prežil, Jurij Yudin, ju opustil pre chorobu. Počas celých rokov sa nevyrovnal so záhadnou smrťou priateľov a nedokázal pomôcť a prísť so žiadnym vysvetlením. Zomrel v apríli roku 2013 a prial si byť pochovaný v blízkosti priateľov z tejto skupiny.
