Stephen Hawking: Zem by sa mohla zmeniť na skleníkovú planétu podobnú Venuši

0
336
Stephen Hawking: Zem by sa mohla zmeniť na skleníkovú planétu podobnú Venuši
4.99 (99.73%) 73 votes

Skleníkový efekt

Fyzik Stephen Hawking vyhlásil v nedávnom rozhovore, že Zem by sa mohla zmeniť na skleníkovú planétu podobnú Venuši s rozpálenými oceánmi a kyslými dažďami, ak ľudia neudržia pod kontrolou nezvratné klimatické zmeny.

20341055 - earth and sun.

 

„Sme blízko bodu preklopenia, v ktorom sa globálne otepľovanie stane nezvratné. Trumpove konanie môže posunúť Zem cez hranicu, za ktorou sa začne pomaly meniť na planétu podobnú Venuši, s dvestopäťdesiatstupňovými teplotami a kyselinou sírovou namiesto dažďa,“ reagoval pre BBC News na prezidentove rozhodnutie, aby USA odstúpili od parížskej klimatickej dohody.

Väčšina klimatológov však považuje tento scenár za dramatické a nepravdepodobné preháňanie. Podľa ich slov sa Zem v porovnaní s Venušou nachádza oveľa ďalej od Slnka a vďaka chemickému zloženiu nebude mať nikdy takú hrubú atmosféru z oxidu uhličitého. Je teda málo pravdepodobné, že by mohla dosiahnuť teploty okolo 250 stupňov Celzia, o ktorých hovorí Hawking v rozhovore.

Odborníci však zároveň dodávajú, že všeobecný trend neovládateľných a katastrofických klimatických zmien predstavuje reálnu hrozbu.

„Hawking chce tak trochu urobiť dojem,“ napísal v emaily pre Live Sience klimatológ Michael Mann z Pensylvánskej štátnej univerzity. „Zem je ďalej od slnka ako Venuša a je málo pravdepodobné, že by ju mohol postihnúť rovnaký skleníkový efekt ako Venušu, teda že by sa z nej doslova vyparili variace sa oceány. Hawking má však pravdu v tom, že by sme mohli našu planétu zmeniť na neobývateľnú, ak nedostaneme pod kontrolu nebezpečné klimatické zmeny.“

Skleníková planéta

10319970 - hand holds the fire of the globe

Venuša je druhá najbližšia planéta pri slnku a najžiarivejšia v slnečnej sústave. Hoci je pomenovaná podľa rímskej bohyne lásky a túžby, nepredstavujte si nijaký romantický výlet so svojou polovičkou na pokojné miesto. Má síce rovnaké rozmery ako Zem a zhruba rovnakú gravitáciu, no od nášho domova plného vody má veľmi ďaleko. Venuša je najhorúcejšia planéta slnečnej sústavy, s teplotami dosahujúcimi až 466 stupňov Celzia. Obrovskú horúčavu spôsobuje hrubá atmosféra z oxidu uhličitého, ktorá je posiata mrakmi plnými kyseliny sírovej. Zadržiava oveľa viac tepla ako tá naša. Okrem toho sa nachádza bližšie k slnku, čo znamená, že absorbuje oveľa viac slnečného žiarenia ako Zem. Aktívne sopky dotvárajú celkový obraz a robia z Venuše hotové peklo.

Popredná teória o tom, ako sa z Venuše stalo také strašné miesto, hovorí, že planéta uviazla v akejsi spätnej väzbe a pritom vstrebala viac slnečnej radiácie ako uvoľnila. Z povrchu sa začala vyparovať voda a para sa dostala do atmosféry. To malo za následok ešte silnejšie vstrebávanie horúčavy a neovládateľné otepľovanie (nazývané tiež neovládateľný skleníkový efekt).

„Venuša dostala v podstate úpal – otepľovala sa a nebola schopná schladiť sa,“ vysvetľuje Tyler Robinson, astrobiológ z Washingtonskej univerzity.



Tip redakcie: Vedci objavili v Mósule zvyšky paláca asýrskeho kráľa Asarhaddona



Nepravdepodobné na Zemi

Hoci väčšina ľudí považuje relatívnu nemennosť zemskej klímy v podstate za samozrejmosť, pravda je, že naša planéta prešla za posledných 4,5 miliárd rokov dramatickými zmenami. Počas takzvaného Veľkého okysličovania, ku ktorému došlo asi pred 2,5 miliardou rokov, spôsobili fotosyntetické cyanobaktérie obrovský nárast kyslíka v atmosfére. Pred asi 650 miliónmi rokov zamrzla celá planéta počas úkazu nazývaného aj Zem ako snehová guľa. A počas éry dinosaurov bolo na planéte priemerne o 10 stupňov Celzia viac ako dnes a atmosféra bola bohatá na oxid uhličitý. „Uhlíkové výlety“ viedli v minulosti k masívnym úhynom – napríklad k Permskému vymieraniu asi pred 252 miliónmi rokov, keď následkom okyslenia vyhynulo asi 95% podmorského života.

Podľa Robinsona nie je preto až také nezmyselné zvažovať scenár nekontrolovateľných klimatických zmien. Väčšina odborníkov, vrátane Robinsona, však považuje túto možnosť za vysoko nepravdepodobnú.

Robinson ďalej dodáva, že vývoj podobný Venuši by sa mohol podľa odborníkov čisto teoreticky udiať aj na Zemi, no s najvyššou pravdepodobnosťou až o stovky miliónov rokov najskôr. Rovnako malá je údajne šanca, že by sa mohli oceány na Zemi doslova vypariť od horúčavy podobne ako praveké oceány na Venuši.

Zem totiž chráni pred slnečnou radiáciou atmosféra, ktorá je podstatne odlišná od atmosféry na Venuši.

„Venuša má asi stokrát hrubšiu atmosféru ako Zem, zloženú iba z oxidu uhličitého,“ vysvetlil Robinson v emaily pre Live Science . „Zemská atmosféra obsahuje naproti tomu zväčša molekulárny dusík a kyslík. Oxid uhličitý tvorí menej ako 0,04 percenta.“

Podľa Kevina Zahnleho, vesmírneho vedca, ktorý pracuje vo výskumnom centre NASA s názvom Ames a skúma teoretické nekontrolovateľné skleníkové scenáre pre Zem, by mohlo bez hrubej vrstvy oxidu uhličitého a extra dávky slnečného žiarenia dôjsť k nekontrolovateľnému skleníkovému efektu iba následkom úmyselného nenávistného činu.

„Z racionálneho hľadiska sa na základe údajov, ktoré máme, nedá očakávať nekontrolovateľný skleníkový efekt,“ dodal Zahnle pre Live Science.

Práve naopak. Zahnle tvrdí, že Zem zažila, a to relatívne nedávno, aj oveľa teplejšie klimatické obdobia, napríklad počas Eocénu (pred 56 – 34 miliónmi rokov) a neobjavili sa nijaké náznaky skleníkového efektu. Hladina CO2 bola vtedy pravdepodobne trikrát vyššia než dnes. Podľa Zahnleho nerátajú ani predpovede budúcnosti s autami, lietadlami a klimatizáciami na plné obrátky s takým vysokým podielom CO2 v atmosfére.

„Nekontrolovateľný skleníkový efekt nie je pravdepodobný,“ dodáva Kevin Trenberth, klimatológ z Národného centra pre atmosférický výskum v Boulderi v Colorade.

Možnosť úmyselnej sabotáže jestvuje, samozrejme, vždy, tvrdí Zahnle.

„Doktor Zloduch by mohol uvažovať o niečom podobnom ako scenár na zmenu štruktúry Marsu, no musel by na to vynaložiť obrovské úsilie,“ teoretizuje Zahnle. „Potreboval by flourokarbóny. Takže by musel vytvoriť akési celosvetové náboženstvo, ktorého cieľom by bolo posvätné používanie lakov na vlasy a deodorantov,“ dodáva Zahnle. (V minulosti obsahovali niektoré spreje flourokarbóny, no v USA ich zakázali koncom sedemdesiatych rokov.)

Klimatická katastrofa možná

9108106 - greenhouse effect and global warming - dry cracked soil in cuba

Napriek tomu všetkému sa však Zem nemusí zmeniť na Venušu, aby bol život na nej hotové peklo.

Trenberth sa vyjadril pre Live Sience, že cieľom parížskej dohody je udržať oteplenie pod dvomi stupňami Celzia v porovnaní s predpriemyselnými teplotami, no aj dosiahnutie takej úrovne v neprerušovaných obdobiach by mohlo spôsobiť zmeny, ktoré už začali a smerujú k zničeniu ekosystémov a poľnohospodárstva.

„Stromy budú rásť aj naďalej, no budú potrebné iné druhy. Aj poľnohospodárstvo si vyžiada iné odrody obilia,“ dodáva Trenberth. „To ohrozí zásoby vody a potravín.“

Potraviny a voda vraj nemusia vymiznúť. Stačí, ak klesnú pod úroveň dopytu a vypukne chaos . „Takýto scenár je pravdepodobný po roku 2050 a rovnako sa dá predpokladať, že dovtedy prekročíme hranicu nárastu teploty o dva stupne,“ myslí si Trenberth.

Podľa Robinsona je taktiež teoreticky možné, že úroveň CO2 sa zvýši. Ak by údajne ľudia spálili všetky fosílne palivá na našej planéte, úroveň CO2 by sa mohla zvýšiť desaťnásobne v podovnaní so súčasnými hodnotami.

„Zem nezažila takú vysokú úroveň CO2 už stovky miliónov rokov a úroveň oceánov sa tak môže zvýšiť o desiatky metrov. Rozlúčte sa teda s obľúbenými prímorskými mestami,“ dodáva Robinson.

Čítajte tiež:

Šialené, vedci tvrdia, že vesmír je len obrovský hologram

Sexuálne roboty pre starších či osamelých a ich temné stránky

Známi miliardári a ich „hračky“ alebo čo všetko si kúpite za peniaze

 


Zdroj: https://www.livescience.com/59693-could-earth-turn-into-venus.html

ZANECHAŤ ODPOVEĎ