Práca delegáta v zahraničí: Riziká, nedorozumenia aj zábava

0
4503

Prinášame vám zaujímavý názor bývalého delegáta Peťa o úsmevných momentoch, absurdných sťažnostiach a chovaní niektorých klientov cestovnej kancelárie z pred niekoľkých rokoch. Možno v niektorých prípadoch spoznáte vašich spolucestujúcich z dovoleniek, snáď však nie seba samých. Ak sa chcete pobaviť, tento článok je naozaj výborným spôsobom ako na to.

Ako bývalý delegát sa musím podeliť svojim názorom. Pracoval som od roku 2005 v Arabskej krajine ako aj potom v krajine v súčasnosti členskej EÚ.  Za tri a pol roka som zažil neuveriteľné veci, ktoré by nedokázal napísať ani ten najlepší cestovateľ zo svojich ciest a stretávok rôznych ľudí vo svete. To, čo sa nazbiera v klientele zo Slovenska a z Čiech by prekonalo všetko.

Nie sú to len ruskí klienti, ale aj naši, čo v podnapitom stave vrieskajú a robia neporiadok na hoteli. Práve mnoho z takýchto ľudí potom píše sťažnosti na fóra, že nemali čo piť, alebo že nemali dobrý pocit z hotela. Delegát s nimi nejednal ako s rovnoprávnymi, alebo sa ich snažil poučovať o morálke a správaní. Samozrejme, keď budili ľudí nad ránom vrieskajúci a spievajúci niekde na chodbách, niet sa čo diviť, že aj po nich niekto vyletel.  Rovnako tak ľudia často nadávajú na delegátov, že na nich nemajú čas, ale verte mi, že ak jeden z nás vypadol pre chorobu, alebo že musel ísť s  dovolenkárom k lekárovi, ťarcha práce a schôdzok ak sa preložiť na kolegu dala, bola ťarchou na každého ostatného delegáta a vtedy sa stíhať dá naozaj málo. Na dovolenkách sa môže stať naozaj mnohé. Stačí, že na hoteli v ktorom sú raňajky do 10:00 si rodinka trochu dlhšie pospí po búrlivej noci a na raňajky dorazí o 9:50 . Sú rozhorčení, že nemajú taký výber ako mali včera keď dorazili včas. Časté a na dennom poriadku bolo, že sa rôznym ľuďom nepáčil typ ubytovania. Dokonca neraz som mal sťažnosť, že stena ich izby je hnedá, ale v katalógu bola jasne vidieť žltá s farebným obrazom na stene. Pani sa raz dožadovala, aby opravili dlažbu v sprchách pri bazéne, aj keď sama do vody vôbec nechodila,  a žiadala o opravu omietky pri vstupnej bráne. To všetko len pre pokazené zábery na fotených fotografiách. V roku 2008 som mal pána, ktorý napísal neuveriteľnú sťažnosť na to, že v arabskej krajine mu nedali najesť normálneho jedla, na ktoré je zvyknutý doma, ale samé cudzie špeciality, ktoré sa bojí jesť. Pýtal sa ma, kde je obchod, kde by dovážali potraviny z Česka, aby si mohol kúpiť len to svoje.
Mal som pána, ktorý odmontoval z hotelovej izby celý fén a snažil sa ho vziať domov. Ešte bol rozhorčený, keď som ho upozornil na problémy na hraniciach, ak nie s hotelom. Mal som prípady, kedy sa rodina sťažovala na iných klientov. Sťažovali sa mi ľudia, že boli na prechádzke a kúpili si niečo, čo sa im nepáčilo, alebo že ich obchodník prinútil kúpiť si niečo, čo nechceli. Požadovali od mňa vrátenie peňazí a nech suveníry a potraviny ďalej predám ja, veď „ľudí tam poznám isto nejakých“.  Spomínam si na prípad, keď náš klient okradol nemeckých turistov a žehlil som problém zázrakom úspešne s miestnou políciou, poškodeným manželským párom aj manažérom hotela. Nedočkal som sa slov vďaky, ale sťažnosti na hotel a na delegáta, pričom klient vynechal ako sa správal, čo vykonal a kto ho chránil. Ako sa pán XY o svojom pobyte vyjadril som sa dozvedel až náhodou, keď pracovníčka reklamačného mi sťažnosť poslala so žiadosťou, nech sa vyjadrím. Nechápala ako je možné, že ten človek mohol v jednom hoteli zažiť toľko nespokojnosti so stravou, ubytovaním aj s mojimi službami.

Mali sme kolegyňu Kristínu, mladé pekné nežné dievča, ktoré si práve pre svoju nežnosť vytrpelo dosť. Priťahovala ako magnet agresívnych ľudí, ktorí na ňu kričali. Občas si zavolala na pomoc niekoho s kolegov, ak išla riešiť niečo komplikované. Napríklad poranená noha chlapca, napadol ju slovne aj fyzicky nespokojný otec, pretože potom, čo mobilom zavolala kolegom, aby prišli autom k vzdialenejšej hotelovej pláži, sa vraj viac nesnažila problém riešiť a vraj „len neúčinne diskutovala o banálnostiach s raneným“. Samotná kolegyňa sa dočkala sťažnosti za neschopnosť riešiť synove zranenie, hoci o pomoc zavolala a chlapcovi sa pomohlo. Otec robil problémy aj v nemocnici. Agresívni turisti sú naozaj veľmi častí. Bežný dovolenkár si ani nevie predstaviť, že s nimi autobusom, alebo lietadlom na dovolenku občas cestujú aj násilníci, ktorí svoju ženu bijú aj počas letnej dovolenky. Namiesto utužovania vzťahu teda prebieha utužovanie manželkinej disciplíny. Ale nemusí byť ten horší vždy len manžel. Mali sme manželský pár, ktorý sa pohádal až do krvi. Muž odišiel a nebolo ho dva dni. Nadávok a vyhrážok zo strany manželky boli, kontaktovala aj cestovnú kanceláriu na Slovensku, že delegát odmieta pomôcť a že manželovi ide o život. Ten sa o dva a pol dňa objavil spokojný a odpočinutý, nevedno odkiaľ. Ako som si vypočul od iných klientov, počas neprítomnosti strateného manžela som vraj pani zvádzal a vypočul som si aj iné pikošky, ktoré pani dokázala vymyslieť, hoci osobne sme sa nespoznávali ani pred ani po manželovom zmiznutí.

Problémy s príletmi a odletmi boli tiež časté. Pracoval som pre malú cestovku, spojenú s inou cestovkou, a stánok na príjem klientov tvoril delegát, tabuľka s logom spoločností a aktovka s papiermi. Vítal som ľudí v príletovej hale, občas až vonku a stávalo sa aj priamo po prílete, že už sa mi niekto sťažoval, ako späť chce ísť autobusom, lebo lietadlo letelo privysoko, alebo že strava v lietadle bola strašná a chce náhradu, alebo že lietadlo meškalo… S tým naozaj nemožno chodiť za delegátom. Delegát čaká na letisku, pokiaľ lietadlo mešká, je to problém aj pre neho, stojí mu zatiaľ práca v letovisku.

Ľudia sa na delegátov a nie len na nich veľmi radi sťažujú. Absolútne minimum pochváli a len mizivé minimum aj napíše ďakovné slovo alebo pochvalu na delegáta alebo cestovku. Aj preto som svoju prácu zanechal. Postrehol som aj prípady, kedy bolo zrejme klientom ľúto, že si zaplatili tak veľa a snažili sa hľadať aj tie najmenšie chyby, aby získali od cestovky niečo späť. Takéto sťažnosti sú ale ľahko rozpoznateľné. Klient sa sťažuje na oblaky na oblohe, na klzké ryby v mori, na príliš čiernych domorodcov a špagety, ku ktorým nebol kečup. Hoci môže byť cestovka akokoľvek dobrá, nikdy nedokáže ani delegát v cudzej krajine pokryť všetky požiadavky klientov a mesiac čo mesiac prichádzali perličky ako pán s českým jedlom na dovolenke. Ani hotel občas nebýva bezchybný, ale ani pri chybách hotela by som hneď nepísal recenzie a šialené postrehy do novín menovite proti cestovnej kancelárií. Samozrejme, chápem, že je potrebné zvaľovať vinu na niekoho doma, teda na cestovku, len ak už píšeme sťažnosť, nepísal by voči CK ako: „Vy ste ma ubytovali! Vy ste mi nedoplnili toaletný papier na wc! Vy ste nám nedali väčší výber v jedle! Vy môžete za to, že ste mi neprikázali zobrať si opaľovací krém do Egypta! Vy môžete za to, že som nemala signál a nemohla kontrolovať, čo robí manžel!“ Práca je to však komplikovaná, ale krásna.

Peter

Video na koniec:
– len celkom pre pobavenie si dovolíme krátke video scénky z ČT propgramu Zdeňka Izera.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ