Ako klimatické zmeny menia letiská

0
311
Ako klimatické zmeny menia letiská
Ohodnoť článok

Letiská tvoria obrovský celosvetový biznis a sú súčasťou priemyslu, ktorý podľa jedného odhadu prepraví ekvivalent skoro polovice ľudskej populácie ročne.

Ale svetové letiská boli primárne navrhnuté pre staršiu – a chladnejšiu – éru.

Mnohé stoja blízko pobreží alebo ústí riek, aby minimalizovali ruch pre lokálne obyvateľstvo alebo aby sa vyhli prirodzeným prekážkam ako sú pohoria. Ďalšie majú zase krátke pristávacie dráhy pre nedostatok miesta. Pri týchto rozhodnutiach projektanti príliš nerozmýšľali nad tým, ako extrémne teploty ovplyvnia lietadlá či letiská. Klimatické zmeny ich však nútia nad tým začať uvažovať.

Nízko položené letiská sa môžu stať nechránené pred častými búrkovými vlnobitiami. Vyššie teploty môžu roztopiť povrch pristávacej dráhy a obmedziť váhu lietadiel.

Vlády, spoločnosti a experti z celého sveta teda zápasia s možným veľmi nákladným problémom. Udržať tento priemysel nad vodou vyžaduje obrovskú investíciu – podľa júlovej informácie od CAPA centra letectva sa momentálne plánujú a realizujú letiskové infraštruktúrne projekty v celkovej hodnote asi jedného bilióna eur.

Angela Gittensová, generálna riaditeľka ústredia medzinárodného výboru pre letiská v Montreale sa vyjadrila, že „letiská sú si dobre vedomé toho, že klimatické zmeny môžu mať ďalekosiahle dôsledky, ku ktorým nebudú imúnne.“

Stúpajúce hladiny

Klimatickí vedci predpokladajú, že hladina mora by mohla v tomto storočí stúpnuť až o dva metre, pričom leteckí experti tvrdia, že aj omnoho menšie stúpnutie by mohlo viesť k zaplavovaniu pristávacích dráh a terminálov.

Predbežné štúdie naznačujú, že ohrozené sú desiatky letísk. Správa z roku 2009 od bruselskej agentúry Eurocontrol, ktorá koordinuje riadenie dopravy v rámci Európy, odhadla, že viac než 30 významných európskych letísk leží na pobreží alebo v záplavovej zóne riek.

Niektoré letiská sa už podľa týchto varovaní začínajú riadiť. V Hong Kongu hovoria úradníci o tom, ako projekt na výstavbu tretej pristávacej dráhy ovplyvnili projekcie klimatických zmien a stúpania morskej hladiny z roku 2014 od Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny. Prehlásili, že nová pristávacia dráha v hodnote 18 miliárd dolárov bude disponovať vlnolamom vysokým minimálne 6,5 metra nad hladinou, ktorý odolá storočným búrkam, a tiež kanalizáciou na zvládnutie možných záplav.

V Nórsku je podľa vyjadrenia Olava Mosvolda Larsena, klimatického poradcu pre Avinor, prevádzkovateľa štátnych letísk, okolo 20 zo 45 štátnych letísk nechránených pred možným zvýšením morskej hladiny. Avinor sa rozhodol postaviť všetky budúce pristávacie dráhy minimálne 7 metrov nad  hladinou mora.

Terence R. Thompson z Inštitútu logistiky a manažmentu vo Virgínii, ktorý skúma prepojenie medzi klimatickými zmenami a letectvom, sa vyjadril, že zvyšovanie morskej hladiny a búrkové vlnobitia sú pre letiská z krátkodobého hľadiska dôležitejšie ako iné riziká spojené s klimatickými zmenami. „Toto je komplexné industriálne miesto a nie je to len otázka toho, či sa pristávacia dráha ocitne pod vodou. “ Zaplavenie pristávacej dráhy môže napríklad nútiť pilotov presúvať sa dlhšími cestami medzi terminálmi a dráhami, čo spôsobí nielen zdržania na jednom letisku, ale bude mať dopad na mnoho ďalších.

Horúce dráhy

Klimatickí vedci predpovedajú v tomto storočí globálny nárast priemerného ročného počtu teplých dní a vĺn horúčav a niektorí projektanti sa obávajú, že klimatické zmeny môžu dostať infraštruktúru letísk za ich limity.

Dráhy v severnej Kanade poškodil napríklad topiaci sa permafrost, preto pred nedávnou rekonštrukciou medzinárodného letiska Iqualit v kanadskej Arktíde, ktorá stála 240 milión dolárov, objednali projektanti aj štúdie permafrostu.

Betónové dosky dráh na ďalších letiskách by sa mohli vyduť z extrémneho tepla podľa Herberta Pummela, spolupredsedu Svetovej meteorologickej organizácie, existuje tiež obava, že asfalt na parkovacích miestach by sa mohol roztopiť.

Ani samotné lietadlá neobídu bez škôd. Maximálna prevádzková teplota lietadla záleží od viacerých faktorov, vrátane polohy letiska. Ako ale teploty rastú vysoko nad 40 stupňov Celzia, letiská začínajú pozastavovať činnosť pre niektoré typy lietadiel, tak ako to urobili Americké aerolínie v júni, keď priemerné denné teploty vo Phoenixe dosahovali okolo 49 stupňov.

Kapitán Rajeev Bajpai, generálny manažér operácii pre Air India, povedal, že extrémne teplo bolo už dlhšie problémom pre notoricky horúce krajiny ako Kuvajt, kde lietadlá počas letných dní nepremávajú, pretože ich elektronika sa automaticky vypne. Je tam tak teplo, že sa nedá ani vliezť do kabíny.

Dlhšie pristávacie dráhy

Vysoké teploty znižujú hustotu vzduchu, čo znižuje vztlak a núti aerolinky redukovať váhu letov alebo presunúť vzlety na chladnejšie časti dňa. Experti hovoria, že to pravdepodobne spôsobí dlhodobé ekonomické výzvy pre letiská, hlavne pre tie vysoko položené a tie v oblastiach s vlhkým podnebím alebo s krátkymi dráhami.

Karyn Rains, bývalá manažérka projektu pre životné prostredie, povedala, že náklady krátkej pristávacej dráhy v teplom prostredí sa jasne ukázali projektantom letiska v austrálskom Brisbane. Pre stúpajúce teploty sa rozhodli investovať takmer 50 miliónov eur do predĺženia pristávacej dráhy. Keby tak nespravili, letecké spoločnosti by ročne minuli asi 70 miliónov eur len na to, aby mohli pristávať na neďalekej dlhšej súkromnej dráhe. 

Ľahší náklad

Tohtoročná štúdia v časopise Climate Change (Klimatické zmeny) založená na modeloch z 19-ich významných letísk zistila, že 10 až 30 percent ročných letov, ktoré odlietajú v najteplejšej časti dňa, bude potrebovať váhové obmedzenia najneskôr ku koncu tohto storočia. Redukcie budú malé, v priemere okolo 4 percent. Ale redukcia už okolo 0.5 percenta by mohla znamenať, že letecká spoločnosť by sa musela zbaviť okolo 320 kg alebo približne 3 pasažierov z letu na Boeingu 737-800 pre 160 pasažierov, čo postupne prinesie značnú finančnú záťaž.

„Nie je to katastrofická záležitosť, ktorá spôsobí veľké rozvraty, ale znamená to pre celý letecký systém značné náklady,“ povedal Ethan D. Coffel, hlavný autor štúdie a doktorand na Kolumbijskej univerzite. Povedal, že najťažšie postihnutý bude Blízky východ, pretože má vysoké percento diaľkových trás, ktoré vzlietajú s maximálnou kapacitou, a zároveň má najhorúcejšie počasie.

Ale experti tvrdia, že váhové obmedzenia môžu byť čoraz častejšie aj v krajinách s miernym podnebím a letiská s krátkymi dráhami sa môžu ocitnúť v nevýhode.

Čítajte tiež:

5 tipov ako sa stať oveľa fotogenickejším párom

Vedci pracujú na výrobe antikoncepcie pre mužov

Ryanair vs. EasyJet: ktorá „nízkonákladovka“ je lepšia


Zdroj: http://www.independent.co.uk/travel/news-and-advice/airports-climate-change-global-warming-forcing-planners-rethink-design-air-travel-aviation-a7978781.html

ZANECHAŤ ODPOVEĎ