Za vyhovujúce pracovné podmienky zamestnancov zodpovedá zamestnávateľ. Tieto povinnosti sa pre mnohých zamestnávateľov stávajú najaktuálnejšími práve v letných mesiacoch.
- Povinnosti zamestnávateľa. Základný rámec povinností zamestnávateľa v rámci ochrany zamestnancov pred záťažou teplom upravuje zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný:
(i) pri dlhodobom výkone práce dodržiavať prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, tzn. zabezpečiť na pracovisku teploty v predpísanom rozmedzí, ktoré bližšie upravuje vyhláška ministerstva zdravotníctva. V prípade, ak dosiahnutie primeraných hodnôt neumožňuje stavebné riešenie budovy, majú sa tieto hodnoty dosiahnuť technickými opatreniami,
(ii) zabezpečiť pracovné podmienky zamestnancov tak, aby nebola prekračovaná únosná záťaž teplom; na vnútornom pracovisku, na ktorom nemožno dodržať teploty podľa bodu (i), ako aj na iných pracoviskách za mimoriadne teplých dní sa čas práce upraví tak, aby bol dodržaný najmä dlhodobo únosný čas práce a krátkodobo únosný čas práce. Dodržanie dlhodobo únosného času práce a krátkodobo únosného času práce sa zabezpečujú striedaním práce a odpočinku,
(iii) zabezpečiť vhodné osobné ochranné pracovné prostriedky, ochranný odev a pitný režim pri zvýšenej záťaži teplom, t. j. dopĺňanie dostatočného množstva tekutín a minerálnych látok stratených pri práci v dôsledku záťaže teplom. Pitný režim, t. j. pitná voda, má byť zamestnancovi zabezpečený pri záťaži teplom na náklady zamestnávateľa na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste,
(iv) vyhodnotiť zdravotné riziko pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní, ak výsledky hodnotenia zdravotného rizika preukážu záťaž zamestnancov teplom, zamestnávateľ je povinný vypracovať prevádzkový poriadok.
- Triedy práce. Vyššie uvedené povinnosti platia pre zamestnávateľov v prípade zaťaženia teplom všeobecne. Jednotlivé hodnoty prípustných teplôt, únosnej tepelnej záťaže a rozsah pitného režimu sa však odchyľujú v závislosti od triedy práce, ktorú ten-ktorý zamestnanec vykonáva. Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci a medzi tieto patrí:
(i) trieda 1a, t. j. práca posediačky s minimálnou pohybovou aktivitou (administratívne práce) a práca posediačky spojená s ľahkou manuálnou prácou (práca s počítačom, zostavovanie alebo triedenie drobných predmetov).
(ii) trieda 1b, t. j. práca prevažne posediačky spojená s ľahkou manuálnou činnosťou v bežných pracovných podmienkach, presúvanie ľahkých bremien alebo prekonávanie malých odporov (riadenie osobného a koľajového vozidla, montáž malých ľahkých dielcov, práca v pokladniach),
(iii) trieda 1c, t. j. prevažná práca s trvalým zapojením oboch rúk, ramien a nôh (riadenie nákladného vozidla, opracovanie a montáž stredne ťažkých dielcov), práca postojačky s prenášaním bremien do 10 kg (zváranie, sústruženie, robotník v oceliarni, ťahanie alebo tlačenie ľahkých vozíkov) a práca spojená s ručnou manipuláciou so živým bremenom (práca ošetrovateľky pri lôžku),
(iv) trieda 2a, t. j. práca postojačky s trvalým zapojením oboch horných končatín (údržba strojov, mechanici, práce v stavebníctve, skladníci, montážne práce v automobilovom priemysle),
(v) trieda 2b, t. j. práca postojačky alebo s chôdzou s trvalým zapojením oboch horných končatín (práca v stavebníctve pri tradičnej výstavbe, obsluha gumárenských lisov, práca s lisom v kováčňach, záhradnícke práce a práce v poľnohospodárstve),
(vi) trieda 3, t. j. intenzívna práca ramenami (manipulácia s ťažkými bremenami do 25 kg, práca s lopatou, rezanie, kopanie, tlačenie alebo ťahanie ručných vozíkov s ťažkým nákladom, kladenie betónových tvárnic, práce v poľnohospodárstve s vysokým podielom ručnej práce),
(vii) trieda 4, t. j. veľmi intenzívna práca v rýchlom až maximálnom tempe (intenzívna práca s lopatou alebo výkopové práce, ručné kovanie veľkých kusov, transport ťažkých bremien do 50 kg) a chôdza po schodoch, na rampu alebo stúpanie po rebríku, rýchla chôdza, beh.
Napr.: Za optimálne hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy, optimálne teploty v teplom období pre činnosti zaradené do (i) triedy 1a sa považuje 23 – 27 °C, (ii) triedy 1b sa považuje 22 – 25 °C, (iii) triedy 1c sa považuje 20 – 24 °C, (iv) triedy 2a sa považuje 18 – 21 °C, (v) triedy 2b sa považuje 17 – 20 °C.
Napr.: Dlhodobo únosný čas práce za pracovnú zmenu pri teplote 30 ° C pre aklimatizovaného muža vykonávajúceho činnosti v triede 1a je 8 hod., v triede 2b je to už len 4 hod. 50 min. Dlhodobo únosný čas práce za pracovnú zmenu pri teplote 30 °C pre aklimatizovanú ženu vykonávajúcu činnosti v triede 1a je taktiež 8 hod., v triede 2b je to 4 hod. 35 min.
Zdroj: Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci
- Ďalšie opatrenia. Ďalšie opatrenia, ktoré pomáhajú znižovať nepriaznivý vplyv záťaže teplom na zdravie zamestnanca, sú napríklad (i) zmena dĺžky pracovnej zmeny, (ii) posun začiatku pracovnej zmeny, (iii) zaraďovanie prestávok v práci, (iv) predĺženie prestávky na obed, (v) pobyt v klimatizovaných priestoroch, (vi) striedanie (rotácia) zamestnancov, (vii) klimatizácia alebo nútené vetranie atď.
- Dohľad nad dodržiavaním. V prípadoch, keď vyššie uvedené povinnosti nie sú dodržiavané, má zamestnanec možnosť podať podnet na príslušný inšpektorát práce podľa miesta prevádzky, resp. sídla zamestnávateľa, prípadne na regionálny úrad verejného zdravotníctva.
Čítajte aj:
Konkurz alebo likvidácia spoločnosti? Poradíme, ako sa do toho pustiť
Zmena konateľa a povinnosti s tým spojené