Pradenie mačky nemusí nevyhnutne znamenať jej šťastie či spokojnosť. Štúdie ukázali, že pradenie môže vyjadrovať celý rad emócií a slúžiť na viaceré účely.
Niektorí odborníci sa napríklad domnievajú, že pradenie je základnou formou komunikácie, ktorú mačky učia mačiatka, keď majú len pár dní. Okrem toho, že pomáha mačke a jej mačiatkam strážiť jeden druhého, pradenie môže byť tiež skorým mechanizmom naviazania spojenia.
Pradenie, najmä v kombinácii s prosebným plačom alebo mňaukaním, možno použiť aj na vyjadrenie hladu. Odborníci sa domnievajú, že táto kombinácia zvukov môže napodobňovať plač ľudských detí, čo vedie k efektívnejšiemu spôsobu upútania pozornosti ich majiteľov, keď sú hladní.
Štúdie ukázali, že mačky tiež pradú, keď sú nervózne alebo majú bolesť.
V skutočnosti odborníci, ktorí študovali mačky, veria, že pradenie môže skutočne pomôcť mačkám zotaviť sa rýchlejšie zo zranení, nakoľko sa tak mačky snažia upokojiť. Nízka frekvencia pradenia spôsobuje vibrácie v tele, ktoré preukázateľne pomáhajú pri hojení kostí a rán, budovaní svalov, znižujú bolesť, opravujú šľachy, znižujú opuchy a uľahčujú dýchanie.
Aj keď sa môže zdať zvláštne, že pradenie môže mať toľko významov a účelov, niektorí odborníci sa domnievajú, že pradenie je podobné niečomu, čo často robia ľudia: úsmevu. Ak o tom popremýšľate, pravdepodobne sa usmievate, keď ste šťastní či spokojní, ako aj keď ste nervózni a niekedy aj keď cítite bolesť.
Pradenie sa vyskytuje aj u niektorých druhov mačkovitých šeliem. Napríklad gepardy, rysy a pumy sú známe tým, že pradú. Pradenie sa líši od mňaukania a to v tom, že sa vyskytuje počas celého dýchacieho cyklu (nádych aj výdych).
Hoci vedci stále úplne nechápu, ako mačky pradú, väčšina odborníkov sa dnes domnieva, že špeciálna, opakujúca sa činnosť v mozgu mačky (nazývaná nervový oscilátor) spúšťa špeciálne svaly hlasovej schránky na otváranie a zatváranie hlasiviek, čo je priestor medzi hlasivkami. Keď sa hlasivky opakovane oddeľujú, vzniká zvuk pradenia, kedy svaly bránice tlačia vzduch okolo hlasiviek.
