Orava ako uhoľná veľmoc: v minulosti sa uhlie ťažilo a malo ešte viac

2
6158

Liesek je dedina ne severe Slovenska, na Orave, o ktorej ste mohli počuť napríklad pri predpovediach počasia, keďže sa tu nachádza jedna z profesionálnych meteorologických staníc. Čo ste však o tejto obci zrejme ani netušili, je že v minulosti sa objavila v hľadáčiku banských spoločností.

História ťažby na Orave je staršia
Už pred rokom 1870 sa v Liesku totižto ťažilo hnedé uhlie – lignit a vozilo sa do závodu na farbenie ľanu v neďalekom Tvrdošíne a malá časť aj na vykurovanie do miestnych domácností. Po prieskume oblasti úrady usúdili, že uhlia je tu dostatok aj na veľkú ťažbu a povolili výstavbu bane. Právo dolovať zakúpila belgická spoločnosť a práce začali v roku 1894. Ťažobná firma si najskôr postavila vlastnú tehelňu aby nemusela dovážať stavebný materiál a pri nej aj 45-metrový komín, ktorý stál až do roku 1939. Na práce pod zemou bolo najatých 150 baníkov z Haliče ktorých ubytovali po domoch v Liesku aj v okolitých dedinách. Začali teda kopať šachty no práce nešli podľa plánu, prvú šachtu zasypalo aj s 3 robotníkmi v hĺbke 160 metrov. Pustili sa teda do druhej, hlbokej údajne až 600 metrov, práce však sťažovala podzemná voda. Firma sa rozhodla postaviť oceľovú ťažnú vežu a s jej pomocou vodu odčerpávať. Dôslednejšom výskumom sa navyše zistila nízka kalorická výhrevnosť lieseckého uhlia a tiež slabosť slojí čo predstavovalo ďalšiu prekážku a nakoniec úplne zmarilo plánovanú rozsiahlu ťažbu.

Niekoľko fotografií súčasnosti:
ťažba uhlia, Orava Liesek

ťažba uhlia, Orava Liesek

ťažba uhlia, Orava Liesek

ťažba uhlia, Orava Liesek

O tom, že Belgičania mali s touto lokalitou skutočne veľké plány, svedčí aj fakt, že lobovali za to, aby oravská železnica, s ktorej výstavbou sa začalo v roku 1898 nešla po zamýšľanej trase cez Oravice smerom na Zakopané, ale ponad Liesek popri bani. Odtiaľ mala pokračovať na Suchú horu až do Haliče spolu s odbočkami na Priemyselnú časť Sliezska. Práve tu malo uhlie z Liesku vytvoriť konkurenta pre používané ostravské uhlie. Železnica nakoniec skutočne viedla ponad Liesek, ale žiadny so smelých plánov o masívnom exporte lignitu sa neuskutočnil. Mimochodom, spomínaná meteorologická stanica dnes sídli práve v budove bývalej železničnej stanice.
Keď sa ukázalo, že nezbohatnú, ukončili Belgičania v marci roku 1904 práce, zanechali 3000 florénov a presunuli sa na Kaukaz. Samotnú baňu aj s budovami na povrchu od ťažobnej spoločnosti údajne odkúpil miestny občan Matej Adamec za 4000 korún. Odišiel do Česka, tam sa priučil výrobe tehiel a v roku 1907 si pri šachtách postavil vlastnú tehelňu. O rok na to si z Čiech doviezol aj motor a prešiel na strojovú výrobu tehly. Po prvej svetovej vojne však už výroba obnovená nebola.

Obecný úrad trstená, banská činnosť

Banská spoločnosť po sebe zanechala ešte jednu stavbu. Bola to luxusná vila patriaca riaditeľovi bane v hodnote 90 000 florénov. Tú odkúpil obchodník z neďalekej Trstenej Móric Maťuga za smiešnych 5 500 florénov. Dnes táto budova stojí v Trstenej a sídli v nej mestský úrad na fotografii vyššie.
Nádeje vkladané do lignitu sa teda s odchodom baníkov rozplynuli a ostali po nich len zničená príroda a mravy…

Viac fotografií aj na našom Pintereste, autor: Janči

Pri článku bolo použitých niekoľko faktov z nasledujúcej literatúry:
MLYNARČÍK, J. a kol.: Liesek 1558 – 1998. Žilina: Knižné centrum, 1998, 320 s. ISBN 80-8064-008-4
BÁŽIK, A., KOMA, Š.: Farnosť Liesek na ceste storočím. Liesek: Rímskokatolícky farský úrad v spolupráci s obecným úradom v Liesku, 2005, 319 s. ISBN 80-969430-6-5

Comments are closed.