Spôsoby definovania bisexuality
Americká sociologička Rodríguez Rust napísala v roku 2002 správu o stave bisexuality v USA. Zdokumentovala v nej, ako je bisexualita prehliadaná pri vedeckom výskume i verejnej debate.
Odvtedy sa situácia veľmi nezlepšila. Laura Erickson-Schroth vo svojej práci v roku 2010 prišla k záveru, že heterosexualitu takmer všetci výskumníci naďalej prezentovali ako „normálnu vývojovú cestu“, zatiaľ čo bisexualitu, ak si ju vôbec všimli, zaraďovali do kategórie „neheterosexualita“.
„Bisexuálna osoba je len krok od toho, aby sa stala homosexuálnou. Takto zvyknú argumentovať. Skúste si predstaviť, že by sme žili vo svete, v ktorom je normou homosexualita. Potom by výskumníci zrejme používali dve kategórie sexuálnych orientácií – homosexuáli a nehomosexuáli. Ak by dominovala bisexualita, mohli by sme ľudí škatuľkovať ako bisexuálov a monosexuálov. Vtedy by sme zrejme hľadali gén, ktorý spôsobuje u ľudí neschopnosť milovať zároveň obe pohlavia,“ ironicky píše Ericskon-Schroth, ktorá sa zameriava na skúmanie sexuálnych orientácií.
Rodríguez Rust vo svojej správe podotkla, že nové spôsoby definovania bisexuality sú nevyhnutné a treba riešiť to, že vedecká literatúra má pri tejto problematike veľa nedostatkov. Tie môžu v konečnom dôsledku prispieť k fyzickým i psychickým problémom u bisexuálnych jedincov. Dodge a Sandfort (v štúdii z roku 2007) súhlasia s týmto názorom a za najväčší nedostatok označili neschopnosť pochopiť, že „bisexuálni jedinci sa rôznia vo svojich skúsenostiach a prejave svojej sexuality“. Toto zlyhanie prebieha naprieč svetovými kultúrami a spoločnosťami. Rôznorodosť by mala byť zohľadnená pri charakterizovaní bisexuality, inak nerešpektujeme jej komplexnosť.
Rozmanitosť bisexualít je taká široká, že samotný pojem možno už stratil svoj zmysel, aj keď stále má politický význam. Veľké množstvo mladých ľudí totiž už vníma „prostredné sexuality“ (tento termín už často nahrádza bisexualitu) ako pestrú škálu sexuálnych, romantických, rodových a osobnostných charakteristík.
Počas diskusie na univerzite v Indiane Elizabeth Bartelt poznamenala: „V komunite nepanuje zhoda v tom, ako nazývať jednotlivcov, ktorých v minulosti tradične označovali za ‚bisexuálov‘.“ Dôležité je najmä to, aby sa nepoužívali pojmy s negatívnym základom (ako napríklad neheterosexuál) ani tie, ktoré obsahujú len časť skutočného významu – akou je v slove bisexuál jeho základ „sexuál“.
Pozitívne pôsobí označenie „Bi+“. Tieto tri znaky dobre definujú jedincov, ktorých nepriťahuje len jedno pohlavie. Nejde pritom len o fyzickú príťažlivosť, ale aj rodovú identitu, prejav a emocionálnu príťažlivosť. Nie je to exkluzívna, ale inkluzívna orientácia.
Čítajte tiež:
Písanie si pred prvým rande. Toto by ste písať nemali
20 trikov ako zvládnuť rozchod
Nechránený sex. Tieto riziká väčšine nenapadnú
https://www.psychologytoday.com/blog/sex-sexuality-and-romance/201706/bi-the-bisexual-unicorn
