Dnes si predstavíme obec Kladzany. Naozaj prínosný prehľad zaujímavostí z obce nám poslal sám starosta Ing. Daniel Lorinc. Dozviete sa napríklad niečo o histórii obce, jej súčasnosti a významných menách pochádzajúcich z obce. Radi vám dnes opäť predstavíme kút Slovenska, ktorý pre niekoho odteraz už nemusí byť neznámy.
Erb obce
Základom pre vypracovanie erbu (jeho návrhu) bola historická pečať obce, pochádzajúca z konca 18. storočia. Nedatovaný odtlačok obecného pečatidla sa podarilo objaviť v zbierke obecných a mestských pečatí v Krajinskom archíve v Budapešti. Pečať obsahuje latinský kruhopis (S. P. KLADZANY) a obecné znamenie. Je zaujmavé, že názov obce v kruhopise je uvedený v jeho slovenskej podobe a nie v zmaďarizovanej či latinizovanej verzii, ako sa s tým často stretávame pri iných obciach. Obecným znamením je pahýľ stromu na pôde s vtákom (pravdepodobne tetrovom), sediacim v jeho korune.
Poloha
Kladzany ležia v ondavskom výbežku Východoslovenskej nížiny na terasách Ondavy, ktorá tvorí západnú hranicu katastra. Jej niva prechádza smerom na východ do Pozdišovskej pahorkatiny.
Nadmorská výška je 130 m v strede obce, 124-207 m v chotári.
Vznik
Osídlenie bolo už koncom eneolitu (eneolit – 4. až 3. tisícročie pred n. l.) a začiatkom doby bronzovej. Archeologicky má obec doložené východoslovenské mohyly (18 mohýl, priemer 5-22 m a výšku 3 m) a črepy z mladšej a strednej doby bronzovej.
Názov obce sa v dejinách spomína v rôznych obmenách po prvýkrát v roku 1391 (vtedy obec tvorilo viacero usadlostí okolo majera, či zemianskej kúrie, patriacej panstvu v Nižnom Hrušove) ako Kladien, Kladeen, Kladien, Klacsány, KaIazan, Klazon, Kladzán a Klazán.
Na štúdium pomerov obce môže poslúžiť tzv. „Urbar kladziansky“, ktorý bol spísaný v Kladzanoch dňa 25. novembra 1773 (uložený je v múzeu v Hanušovciach nad Topľou).
Majtelia obce sa dosť často menili. Prvým majteľom bol Juraj Gecsei, spomínaný v roku 1414. Posledným bol vysokovážený maďarský rod Vladárovcov, ktorý do Kladzian prišiel v roku 1753 z Turca. Vladárovci vlastnili kaštiele v Majerovciach a Kladzanoch (zničený a vypálený v II. svetovej vojne, podobne ako celá obec – 29. novembra 1944). Za prvej ČSR kaštieľ býval obývaný iba počas návštev a letných prázdnin rodinou majiteľa. Nad obcou sa nachádza aj krypta rodiny Vladárovcov, v ktorej bol pochovaný Emil Vladár s manželkou a francúzska vychovávateľka Tekla.
V roku 1831 vypukla epidémia cholery a následne roľnícke povstanie, na ktorom sa zúčastnili i obyvatelia Kladzian. Tunajší farár Adam Hlovík bol v Merníku medzi vzbúrenými ľuďmi, čo opísal aj spisovateľ Jonáš Záborský v poviedke „Hlovík medzi vzbúreným ľudom“.
Počet obyvateľov
V roku 1715 bolo v obci 12 domácností, v roku 1787 35 domov, 43 rodín a 328 obyvateľov. V roku 1829 mala obec 41 domov a 299 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, chovom koni a oviec. V roku 1869 – 355 obyvateľov, 1880 – 360 obyvateľov, 1890 – 336 obyvateľov, 1900 – 380 obyvateľov. 1930 podľa ščítania ľudu 413 obyvateľov: 1970 bolo v Kladzanoch 129 domov a 566 obyvateľov, 1991 – 605 obyvateľov a 159 obývaných domov, 2004 (v súčasnosti) 560 obyvateľov.
Cirkev
Dejiny obce sú späté s dejinami evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Nevedno, ktorý z majiteľov dosť skoro prijal reformáciu a ľud v obci ho v tom nasledoval. Tak si možno vysvetliť, že Kladzany vždy boli a ostali skoro čisto evanjelickou obcou (v súčasnosti podľa vierovyznania sú najpočetnejšie komunity – 80% evanjelikov, 15% rímsko-katolíkov). Najprv boli fíliou blízkeho Kučína, kde v rokoch 1626-27 účinkoval známy český exulant Jakub Jakobeus (Lacrimae). Počas 10-ročného krutého prenasledovania za Leopolda I. zbor v Kučíne zanikol. V roku 1740 sa cirkevníci v Kladzanoch stali fíliou vzdialeného artikulárneho zboru v Pozdišovciach, a to až do roku 1805, keď sa osamostatnili. Kostol evanjelický klasicistický bol postavený v rokoch 1808 – 1814. (Foto kostol a kalich)
Kňaz Gustáv Kacián zanechal po sebe milú pamiatku – olejomaľbu „Ježiš Kristus – cesta, pravda a život“, ktorá dodnes zdobí oltár v kostole. (foto vnútro kostola). Od roku 1805 na mieste farára pôsobilo 12 kňazov (mimo známych osoibností – Fábry, bratia Hlovíkovci sú najznámejší Ján Goldperger, Gustáv Kmoško) a 14 dozorcov cirkevného zboru.
Škola
Od roku 1786 je v obci zriadená škola, ktorá sa postupne sťahovala v rôznych budovách a nakoniec v roku 1964 prešla do úplne novej budovy, ktorá stojí na mieste bývalého kaštieľa rodiny Vladárovej. Od roku 1786 v škole pôsobilo 22 pedagógov na mieste riaditeľa školy (najznámejší medzi nimi Viliam Fleischer a Andrej Kulich).
Foto – stará škola
Osobnosti
Kladzany mali šťastie, že tu v rokoch 1805-1845 účinkovali po sebe 3 vynikajúce osobnosti, ktoré sa zlatými písmenami zapísali do dejín neveľkej obce, ale aj do slovenských národných dejín. Boli to evanjelickí kňazi Samuel Fábry a bratia Adam a Ján Hlovíkovci. Na budove kostola bola v roku 1993 všetkým trom odhalená pamätná tabuľa.
Samuel Fábry – ľudovýchovný pracovník, priekopník moderného ovocinárstva na východnom Slovensku, autor príležitostných veršov. Pochádzal z Rimavského Brezova. Po skončení Iýcea v Kežmarku bol od roku 1787 učiteľom v Švábovciach. V roku 1800 odišiel za učiteľa do Sabinova. Tam sa už plne venoval písaniu a prekladaniu ľudovýchovných diel i pedagogickým otázkam. V roku 1803 mu vyšli dve diela. Prvým je „Zprava, podle néž zaklazení uhoroch a obecného pastviska pole ponapravené, a k lepšímu chasnu obrácené, stav gazdovský, ale v požehnanejší proměnen byť múže.“ Druhou knihou je preklad Gregorovej ovocinárskej knihy pod názvom „Zprava užitečné stromy na nejlechčejší spúsob vyvodiť a obchodiť – na slovenský jazyk preložená, tu i tam podokladaná a dvema ku konci přídavkami zaopatrená.“ Do Kladzian prišiel vo februári 1805 ako učiteľ, ale v októbri 1805 bol Prešove vysvietený za kňaza. Zomrel 12. marca 1826 v Kladzanoch a pochovaný je na miestnom cintoríne. Pôvodný pieskovcový náhrobný kameň je v múzeu v Hanušovciach.
Adam Hlovík (1793 Párnica, okr. Dolný Kubín – 1851 Giraltovce, okr. Prešov). Autor prózy, náboženskej poézie, duchovných piesní, prekladov Homérových básní, zberateľ ľudových piesní, hlavná postava poviedky Jonáša Záborského „Hlovík medzi vzbúrenýn ľudom (1870).“ ŠtudovaI v Banskel Bystrici, Debrecíne, teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove. V Kladzanoch pôsobil od roku 1826 (po smrti Fábryho) do 1832, potom až do smrti 1851 v Giraltovciarh ako šarišsko – zemplínsky senior. Adam Hlovik vo svojej zberateľskej a národnobuditeľskej činnosti vychádzal z úsilí kollárovsko – hollovskej generácie v 30. a štúrovskej generácie v 40. rokoch 19. storočia a ňou práve výrazne ovplyvňoval spoločenský, kultúrny a literárny život na východnom Slovensku. Najvýznamnejším literárnym a kultúrnym činom je jeho zbierka ľudových piesní z roku 1831-34 (115-125 piesní zemplínskych a šarišských), z ktorej dve tretiny prevzal Ján Kollár do Národných spievaniek. Je to jediná zbierka, ktorá sa zachovala ako prameň „Národných spievaniek“.
Foto rukopis Hlovíka
Ján Hlovík (1804 Párnica – 1862 Rankovce, okr. Košice – vidiek).
Študoval v Ožďanoch, Kežmarku a v Prečove, teológiu v Bratislave. Učiteľ vo Fóte v Piešťanskej stolici, profesor rétoriky na gymnáziu v Lučenci, v Kladzanoch ako evanjelický farár 1832-1845, od 1845 do smrti v Rankovciach. Už ako bratislavský študent sa prejavil literárne. Napísal Ódu k slavení památky Škaricovy … V Lučenci napísal epickú básnickú skladbu Bitka pri Lučenci. Vynikal aj v matematike a archeológii (publikoval v týchto odboroch). Quadrature circuli ho zamestnávala plných 28 rokov. V Kladzanoch venoval mimoriadnu pozornosť zbieraniu ľudových piesní a národnobuditeľskej práci. Časť zemplínskych ľudových balád sa zachovala v rukopisnej zbierke pod názvom Zemplínske spievanky. 11. júla 1842 vynikajúci ruský slavista Izmail Sreznevskij navštívil na odporúčanie Pavla Jozefa Šafárika, a Jána Kollára aj Jána Hlovíka v Kladzanoch. Ján Hlovík sa iniciatívne zapájal aj do slovenského národného hnutia. Bol „stálcom“ Tatrína, udržiaval stály písomný i osobný kontakt s levočskou a prešovskou študujúcou mládežou.
Dnešok
Po II. svetovej vojne v roku 1946 sa začalo s obnovou vypálenej obce. Štátom určená firma Červinka – Džubány začala výstavbu tehlových domov. Postavil sa obchodný dom (1948), elektrif’ikácia obce (1948), bezprašná asfaltová cesta po križovatku v Tovarnom (dokončená v roku 1966), kino „Pokrok“ (1949-1966), pravidelná autobusová linka Vranov – Kladzany (1953), poľnohospodárske družstvo (1958), súčasná budova školy (1964), ovocný sad (1967-68), vodovod (1973, zrekonštruovaný v rokoch 2001-2004), kanalizácia a čistiareň odpadových vôd (1973-5), kultúmy dom a budova Obecného úradu (1975), chodníky (1986), plynofikácia obce (1993), Rímsko-katlolícky kostol (1994-8), Dom smútku (2004-6). V čele obce sa od roku 1737 vystriedalo podľa dostupných zdrojov 21 richtárov, predsedov národných výborov a starostov obce.
V obci od roku 1925 pôsobí Dobrovoľný hasičský zbor, ochotnícke divadlo (1926) – v súčasnosti pod názvom KĽUD, futbalový oddiel (1936), miestny odbor Matice Slovenskej (1950), obecná knižnica (1964), stolnotenisový oddiel (1970), slovenský zväz chovateľov (1972), poľovnícky spolok Sosnina (1993), Slovenský zväz zdravotne postihnutých (1994), turistický oddiel Sosna (1996), folklórna skupina Ondavanka (2000).
Zaujímavosti:
Rodina Emila Vladára mala pozoruhodné numizmatické zbierky a zbierky fayens porcelánu. Vladárove športové chúťky boli známe široko – ďaleko. Známy je jeho pretek na koni s vlakom zo Strážskeho do Michaloviec. Závod s vlakom vyhral, kôň však ostal na mieste mŕtvy. Kopyto toho koňa zdobilo obývaciu izbu Viadárovu a neskôr jeho zaťa Dr. Pavla Tomcsányiho, významného uhorského politického činiteľa (manžela Vladárovej dcéry Alžbety).
Cholera
Hanušovský farár Andrej Čorba (pôsobil tam v rokoch 1824-1845), napísal o roľníckom povstaní zaujímavý kódex v šarišskom nárečí (nebola ešte uzákonená spisovná slovenčina) „Hrozne Rozprawki“. Kódex sa delí na dve časti – obšírnu kroniku sedliackeho povstania v r. 1831 a krátky opis „povery a nemravnosti“ ľudu, ktoré boli podľa autora kódexu príčinou vzbury. Titulný lisť kroniky je „Hrozne a Strassne Rozprawky o Chorobe Choleri a Rozbroge Prosstjawy wo wissich stranoch Uherske Zjeme s Roku 1831-ho, w kratkosci spisane pro obecni w tim časje zbureny lyud, ku pokaganyu“. Kódex Čorba ukončli roku 1839.
Kontakt na obec:
Ing. Daniel LORINC, starosta obce Kladzany
tel. 057/4493147, fax: 057/4886200
e-mail: obeckladzany(zavináč)stonline.sk
http://kladzany.sk
Comments are closed.