Na úpätí Malých Karpát, severne od dediny Smolenice, stojí nádherný zámok. Dnes v ňom sídli Slovenská akadémia vied a taktiež sa stal aj reprezentačným miestom.
Legenda o Smolenickom zámku
Hradný pán Erdӧdy si zvolil sa svojho správcu Tobiáša Čekyho. Tobiáš sa mal starať o majetok jeho pána, nakoľko Erdӧdy bol len málokedy na svojom hrade. Väčšinu času bol na cestách. Čeky však nemal vlastnosti, ktoré by správca mal mať. Bol bezcitný, krutý a spravodlivosť mu nič nehovorila. Čeky nevedel vystáť pánovho sluhu Kysela, ktorého poznal ešte z detstva. Jedného dňa sa rozhodol, že sa ho zbaví a preto mu rozkázal, aby svojmu pánovi odniesol list až do Bratislavy.
Aby toho nebolo málo, rozkázal mu, aby list priniesol do večera aj s odpoveďou, napriek tomu, že to bolo nemožné. Aj sám Kysel mu o tejto nesplniteľnej úlohe povedal, no Čekymu to bolo jedno. Trval si na svojom. Ako si tak Kysel kráčal lesom a žundral si popod nos, začul za sebou hrmot. Po ceste sa k nemu blížil panský koč s nádhernými koňmi, aké ešte nikdy nevidel. Starec, ktorý riadil voz sa mu prihovoril a popýtal sa ho, prečo je taký smutný. Kysel neváhal ani na chvíľku a rozhodol sa, že mu povie o nesplniteľnej úlohe.
Starec sa rozhodol, že ho teda zvezie až do Bratislavy. Netrvalo dlho a naozaj boli v Bratislave. Kysel rýchlo vybavil čo mal a ponáhľal sa naspäť do Smoleníc. So štipkou strachu sa Kysel vybral za správcom, odovzdať mu list od Erdӧdyho. Čeky si myslel, že to je len pasca, ale keď zbadal pečať svojho pána, neveriacky žasol. Nahnevaný správca sa rozhodol, že sluhu potrestá a preto ho dal zbiť.
Po ťažkom ničnerobení si šiel Čeky pospať, no ešte predtým si chcel v krbe trocha prikúriť. Keď vhodil polená do ohňa, ozývali sa z neho slová „Idem si po teba!“. On si to však nevšímal. Myslel si, že si z neho iba Kysel robí srandu a tak naspäť odvetil „Tak si po mňa poď!“. Vtom sa pred ním zjavil čert. Ten čert bol starec, ktorý odviezol Kysela do Bratislavy. Schmatol správcu za ruku a odvtedy o nich nikto nepočul.
