Stévia sladká, zaujímavé liečivé sladidlo, ktorému úrady nepriali

1
2351

Je zaujímavé, ako až moderná doba začína objavovať niečo, čo je dlhodobo známe. Stévia sladká, alebo inak medový lístok, či stévia cukrová je malý krík podobný bazalke a až dnes, keď sa začína čoraz viac dávať pozor na zdravú výživu, sa dostáva aj k nám, bežným spotrebiteľom a záhradkárom. Rastlinu posúva na výslnie najmä fakt, ktorý mnoho podporovateľov tejto rastlinky pokladá za najväčšie plus. Stévia má byť totiž sladšia až 300 krát viac než cukrová repa a zdravotne nezávadná. Za jej sladkú chuť môžu glykozidy steviolu, čo je sladidlo bez kalórií. Sladidlo zo stévie je vhodné pre ľudí trpiacich cukrovkou a je tiež výbornou prísadou do dezertov, koláčov a do kuchyne nielen pre obéznych ľudí, ale tiež pre tých, čo pre svoju lásku k sladkému prichádzajú o zuby. Stévia nerozožiera zuby tak, ako klasický cukor. Sladidlo zo stévie má výborné vlastnosti, ktoré dnešná doba potrebuje. Sú to: zdravotná nezávadnosť, výborná náhrada za klasický cukor, zdraviu prospešné účinky, použiteľnosť v kuchyni, rozpustnosť, stálosť chuti a účinkov. Čo viac si priať?

Sladký poklad
Stévia je malá rastlinka, ktorá je práve pre svoju nenápadnosť zaujímavá. Využiteľné sladké zložky sa nachádzajú len v zelenej časti rastliny, nie v koreňoch. Najmä teda v listoch a stonkách. V listoch sa dokonca nachádza od 5 do 20 percent práve sladkej zložky, čo je aj percentuálne vzhľadom na váhu naozaj vysoko. Najzastúpenejším glykozidom je steviozid, ktorý je hlavným dôvodom, prečo je stévia rekordmanom a prekonáva iné rastliny ako je cukrová trstina, alebo repa. Má tiež mnoho zdravotných účinkov, stabilizuje hladinu cukru v krvi a tiež napomáha pri liečbe cukrovky. Pre svoje hojivé účinky na kožné problémy a poranenia, napomáhanie pri formovaní svaloviny a antibakteriálnom účinku, si čoraz viac nachádza aj svoje miesto v medicíne.
Latinsky: Stevia Rebaudiana Bertoni, Kmeň: Eupatoriaceae, Čeľaď: Aseraceae

Pestuje sa už aj u nás
Pôvod rastliny hľadajme v Paraguaji odkiaľ sa začala šíriť vo väčšom len nedávno. Objavila ju najmä kuchyňa nevynímajúc slovenskú kuchyňu. V malej miere sa k pestovaniu dostali viacerí nadšenci najmä vďaka internetu. Následne rôzne recepty na jej využitie v koláčoch, a rôznych cukrovinkách dávajú priestor na vznik nových a nových receptúr. Na to, aby u nás rastlina prežila, potrebuje teplo. Teplota nesmie klesať na 10°C, pretože chlad narúša korienky a listy nenávratne vednú niekedy takmer okamžite pri nízkej teplote. Pre rast potrebuje prostredie skleníka a pravidelnú zálievku. V domácom prostredí sa dokázala vyvinúť najmä pre neustálu vlhkosť. Je dobré tiež využívať pôdu bohatú na humus. Nevhodné sú suché kamenisté pôdy. Na skorú jeseň je dobré celé rastlinky preložiť do tmy, zbavené veľkých lístkov a prikryté pieskom a mulčovacou kôrou. Teplota by však stále nemala klesnúť pod nulu. Presný popis prezimovania je vhodné získať u skúsených pestovateľov, alebo na fórach.

Úradmi kedysi zakázaná
Stévia bola v minulosti úradmi zakázaná. Ale bola to len nechutná hra peňazí, obchodu a zámerného podplácania. Americkým úradom pre kontrolu potravín bola rastlina označená za kontrolovanú látku, ktorej samovoľné pestovanie bolo dokonca svojho času zakázané a kontrolované. Podľa viacerých zdrojov však len išlo o vplyv výrobcov syntetických sladidiel a domácich producentov sladidiel. Ovplyvnenie ekonomiky vplyvom ďalšieho menej náročného sladidla s lepšími vlastnosťami by mohol výrazne uškodiť hospodárstvu a výrobcom tradičných a chemických sladidiel. Nebolo to pritom prvý krát, čo sa vplyv obchodu a peňazí odzrkadlil na trhu a mienke ľudí. Pred pár desaťročiami niečo podobné spravila aj jedna známa spoločnosť na cereálie… a tiež si pozíciu vybudovala vďaka presvedčeniu odbornej verejnosti a neskôr tak aj bežnej verejnosti. Zo zákazu rastliny sa mohol vysmievať celý svet, najmä pre fakt, že rastlina nemá absolútne žiaden toxický, alebo rakovinotvorný účinok, ale naopak, mnoho zdraviu prospešných účinkov a látok.

Stévia je neškodná
Celý zvyšok sveta už dokázal, že tento úrad pre kontrolu potravín to skrátka prehnal a bezdôvodne pokladá stéviu za nebezpečnú látku dokonca podľa niektorých informácií stále aj dnes. Nech si ju teda držia zakázanú a naďalej podporujú karcinogén aspartam, ktorý žiaľ stále máme v mnohých potravinách a žuvačkách aj my. Zvyšok sveta sa však čoraz viac venuje rozvíjaniu možností stévie a Slovensko nezaostáva… teda presnejšie je na nás, či tejto rastline budeme venovať stále väčšiu pozornosť, alebo nie. Na našom trhu sa však už začali objavovať produkty a nápoje s obsahom stévie. Nemecko podporuje stéviu už viac ako tri roky aj vo svojich známych výrobkoch. V Japonsku je tento trend už minimálne 20 rokov. Tam dokonca výrazne takmer celkom stévia vytlačila aspartam, čo je v podstate vysoko toxické sladidlo pri väčšom množstve zodpovedné za rôzne zdravotné komplikácie.
Zakázať aspartam by však zrejme znamenalo krach niekoľkých spoločností, zánik pracovných miest a podobne. To bude zrejme aj dôvod, prečo sa tak vehementne snažili americké úrady aspoň na americkom trhu udržať ostatné sladidlá a obmedziť absolútne neškodnú stéviu.

Starostlivosť o rastlinu na videu:

Reportáž obhajujúcu význam rastliny v potravinárstve

Stévia vo svete zákazov a obmedzení
Na to, aby sa mohla nejaká nová potravina stať potravinou, musí byť tak aj schválená. V podstate je potravinou automaticky všetko jedlé. Tam kde si však úrady, a nie je to len americký úrad pre kontrolu potravín ale aj množstvo iných úradov v iných krajinách, chcú udržať hospodárstvo vo výrobe syntetických sladidiel a pestovaní repy, tam stéviu obmedzenia. Papierovo bude vydávaná za škodlivú, len aby sa nerozšírila a trh nemal šancu pochopiť jej skutočné vlastnosti. Ako sladidlo je stévia povolená v Austrálií, v Izraeli, Mexiku, Rusku, a napríklad aj v Singapure, kde bola stévia zakázaná do roku 2005. Schválená len ako doplnok stravy je v Kanade. Krajiny ako Čína, Čile, Argentína, Thajsko, Turecko, Paraguaj, Peru a niekoľko ďalších vôbec neriešia zákazy ani obmedzenia používanie stévie. Niektoré krajiny akoby sa snažili byť poslušnými priateľmi tých, kde je rastlina obmedzená a nezmyselne ju drží v obmedzeniach. V EÚ je stévia povolená ako prídavná potravinárska látka. Nie je pokladaná za potravinu. Pre bežného človeka je to však len hra na slovíčka, pre právnu sféru zas dôležité odlíšenie.

Burza
Na záver, ak si chcete lepšie predstaviť, prečo asi stéviu zámerne niektoré vlády obmedzujú, je potrebné nahliadnuť na medzinárodné burzy. Obchoduje sa tam aj s cukrom. Ak príde stévia na trh, hodnota cukru klasického bude naštrbená. Ide o milióny, až miliardy… a je jedno, či dolárov, alebo eur.

1 komentár

  1. Samozrejme, že cukrovarnícky priemysel je jeden veľký biznis. Všimnite si len, koľko cukru je v „zdravých“ nízkotučných jogurtoch. Koľko cukru je „osviežujúcich ochutených“ minerálkach a o ostatných „ovocných“ nápojoch ani nehovorím. Alebo v „čokoláde“, ktorá obsahuje cukru viac, ako kakaovej zložky…
    No a ide samozrejme aj o dotácie. Všetci, či už sladkosti jeme alebo nie, či už sa stravujeme zdravo alebo nie, platíme z daní povinný príspevok na produkciu cukru, ktorý nám potom pchajú do „potravín“.

    Vysoký obsah cukru v potravinách je jeden problém. Druhý je kolísanie cukru v krvi a vplyv tohto kolísania na zdravie človeka a jeho pracovnú výkonnosť.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ