Odborníci zdieľajú črty, ktoré súvisia so šikanovaním.
Keď rodičia, vychovávatelia a odborníci v oblasti duševného zdravia hovoria o šikanovaní, je pochopiteľne kladený veľký dôraz na obete. Pri zameraní sa výlučne na obete v boji proti šikanovaniu sa však zabudne dôležitá časť rovnice: deti, ktoré šikanujú.
,,Šikanovanie nie je jednorazová udalosť alebo náhodný čin normálneho správania, ale skôr všadeprítomná, pretrvávajúca agresivita zameraná na ďalšie dieťa, ktoré má vo vzťahu menšiu moc,“ vysvetlila školská psychologička Rebecca Branstetterová s tým, že je dôležité odlíšiť ho od iných foriem agresívneho správania alebo typických konfliktov v detstve.
Je zrejmé, že každé dieťa, ktoré šikanuje, pochádza z odlišných okolností a má iné dôvody na toto správanie. Neexistuje žiadny profil násilníka, pretože každé dieťa, ktoré sa podieľa na tomto správaní, má jedinečný súbor vlastností. Medzi týmito deťmi je však veľa spoločných čŕt a ich preskúmanie môže byť prospešné.
Keď násilníkov identifikujeme, môžeme zasiahnuť včas a proaktívnym spôsobom.
„Osobnosť detí, integrita a vnútorné ja, sa stále vyvíjajú, uviedla detská psychologička Jillian Roberts. ,,Čím skôr tieto problémy riešime u agresora aj u obete, tým viac príležitostí vytvárame pre rast a liečenie na oboch stranách.“
Obe psychologičky sa spolu s niekoľkými ďalšími odborníkmi zhodli na týchto desiatich spoločných znakoch, ktoré majú deti šikanujúce tie ostatné.
Nedostatok empatie
Deti, ktoré šikanujú často bývajú zakrpatené, pokiaľ ide o sebavedomie a emočnú inteligenciu, najmä pokiaľ ide o empatiu.
„Nedostatok empatie znamená, že sa nedokážu vcítiť do inej osoby a rozmýšľať:„ Zaujímalo by ma, ako by som sa cítil, keby ma niekto šikanoval, “, povedala poradkyňa pre duševné zdravie Kathleen Goodmanová.
Aj keď sa môže zdať, že súcit a empatia sú len prirodzenými osobnostnými črtami, pravdou je, že sa jedná o zručnosti, ktoré je možné učiť. Rodičia a vychovávatelia môžu hrať dôležitú úlohu v prevencii a to nepretržitým vyučovaním, modelovaním a precvičovaním týchto zručností.
Neistota
,,Rysom, ktorý majú všetci násilníci spoločné, je neistota,“ uviedol rodinný terapeut Tom Kersting. „Zastrašovanie a obťažovanie sú nástrojom, ktorý používajú aby zabránili ostatným vidieť ich cez ich vlastnú neistotu.“
Zhadzovanie iných ľudí môže byť dysfunkčným mechanizmom, ktorý pomáha deťom s nízkym sebavedomím cítiť sa bezpečnejšie. Niekedy na svoje obete žiarlia.
V skutočnosti sú deti, ktoré šikanujú, často považované za populárne s vysokým sebavedomím. Zistilo sa však, že deti, ktoré šikanujú majú vysokú mieru zraniteľnosti – to znamená, že sa obávajú, že ich nedostatky budú odhalené. Šikanovanie teda upozorňuje na nedostatky ostatných a odvracia pozornosť od toho, za čo sa hanbia.
Potreba kontroly
Mnoho násilníkov sa snaží ovládať všetko a všetkých, pretože majú pocit, že ich životy sú mimo kontroly, alebo majú pocit, že im niekto môže ublížiť, ak nemajú úplnú kontrolu nad situáciou. Snažia sa ovládať ostatných, aby sa ubezpečili, že im nikto nemôže ublížiť.
Impulzívne správanie
Násilné deti neuvažujú nad tým, aké následky bude mať ich konanie na fyzický alebo emocionálny stav inej osoby.
Goodmanová poznamenala, že táto impulzívnosť nie je neodstrániteľnou súčasťou detskej osobnosti.
„Impulzívnosť dieťaťa môže byť napríklad výsledkom toho, že nemá dobrú sadu zručností a myslenia na riešenie problémov, „neviem, ako získať to, čo chcem“,povedala.
Túžba po moci a statuse
,,Mnoho násilníkov často cíti potrebu sily a postavenia v sociálnej skupine,“ uviedol klinický psychológ John Mayer. „Neznalosť sociálnych zručností a šikanovanie využívajú na to, aby získali status a moc, pretože na to nemajú iné prostriedky.“
Ukazuje sa, že šikanujú najčastejšie populárne deti. A vnímajú šikanovanie ako správanie, ktoré môže, ale nemusí, byť prejavom a udržiavaním vysokého sociálneho postavenia.
Bolestivé zážitky z detstva
Nedávna štúdia Univerzity Severnej Floridy priniesla dôkazy o tom, že šikanovanie sa vyskytuje častejšie u detí, ktoré mali nepriaznivé životné skúsenosti, ako sú zneužívanie detí, zanedbávanie, dysfunkcia domácnosti alebo ekonomické ťažkosti.
Včasné vystavenie násiliu
Deti, ktoré sa zúčastňujú na fyzickom šikanovaní boli často vystavené násiliu od mladého veku. To môže zahŕňať interakcie medzi členmi rodiny alebo dokonca násilné a agresívne televízne programy a videohry.
Mnoho násilníkov vníma násilie pozitívne, napríklad formou zábavy alebo spôsobom, ako uspokojiť potreby. Rovnako deti negatívne ovplyvňuje to ak rodičia používajú tvrdú fyzickú disciplínu a telesné tresty.
Komplikované vzťahy s rodičmi
Dokonca aj v domácnostiach, kde nevládne násilie sa môže vyskytovať nezdravé prostredie pre deti. Deťom, ktoré šikanujú, často chýbajú vrúcni, starostliví rodičia, najmä ak sú rodičia príliš pracovne vyťažení a vyčerpaní na to aby sa deťom venovali.
Problémy s agresiou
Tieto deti nevedia, ako regulovať hnev a iné emócie.
Môžu byť emocionálne nevyvážení alebo pod veľkým emocionálnym napätím.
Nedostatočná disciplína
Mnoho detí, ktoré šikanujú, nemá dôslednú disciplínu. Môžu mať rodičov, ktorí nestanovia pravidlá alebo hranice, alebo im tolerujú zlé správanie.
Keď majú deti málo pravidiel a zlé vedenie, môžu sa pokúsiť ovládať svojich rovesníkov. Deti pravidlá potrebujú a keď sú pevne stanovené majú pocit, že sa rodičia zaujímajú.
Mnoho rodičov a ďalších dospelých podporuje šikanovanie tým, že ho ospravedlňuje („je to len chlapec“) alebo ho ignoruje. Rozpoznanie reality, výber rozhovorov so svojimi deťmi, odmietnutie tolerovať šikanovanie a modelovanie dobrého správania pri zaobchádzaní s ostatnými môže všetko zmeniť.
