Blogerka Anie Songe
Blogerka Anie Songe mala iba krátko po maturite, keď sa po prvýkrát zbalila a opustila svoju rodnú krajinu, aby sa vydala na cestu za svojimi snami a spoznala svoje pravé ja. O svojich cestách a životných skúsenostiach napísala aj zbierku príbehov a fejtónov, ktorá vyšla koncom minulého roka pod názvom Továrna na sny. Dnes žije spolu so svojím priateľom Lukášom na Bali, kde píše ďalšiu knižku a fanúšikov na sociálnych sieťach pravidelne zásobuje svojím nekonečným optimizmom, vtipnými príhodami a fotkami z raja. S Anie sme sa pozhovárali o tom, či je Bali naozaj taký raj, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Keď si sa prvýkrát zbalila a odišla „do sveta“, mala si iba 19 rokov. Veľa ľudí sníva o tom, že sa jedného dňa presťahujú na opačný koniec sveta, no len málokto naberie odvahu. Čo by si im poradila?
Nech to urobia. Nech prestanú váhať a premýšľať nad pre a proti, a nech jednoducho vyrazia. My ľudia stále nad všetkým príliš premýšľame, a potom aj tak väčšinu plánov, ktorým sme venovali svoje myšlienky, neuskutočníme, pretože dostaneme strach. My s Lukášom sme sa naučili tento prístup otočiť. Najskôr niečo urobíme, a až potom premýšľame nad tým, čo sme vlastne urobili alebo nepremýšľame a jednoducho iba žijeme. A je to neuveriteľná sloboda.
Žila si v Anglicku, Thajsku a teraz sa nachádzaš na Bali. Ktorá z týchto krajín ti najviac učarovala?
Každá krajina má niečo do seba. V tejto chvíli by som povedala, že Bali, ale nie je to ani tak o Bali, ako o tom, ako ten svet – tie kulisy okolo seba – vnímame. My sme až na Bali začali naplno žiť, tak preto Bali. Poslednou dobou mám taký pocit, že krásne je úplne všade, kde nie je veľa ľudí a je úplne jedno, či tam je oceán, hory alebo lesy.
Keď sa povie Bali, mnohým sa vybavia krásne pláže, ryžové polia, joga a život bez stresu. Je Bali naozaj taký raj, ako sa bežnému turistovi môže zdať? Aký je život na tomto ostrove v skutočnosti?
Bali skrýva omnoho viac, než je na prvý pohľad vidieť. Väčšina ľudí navštívi pár vyčistených pláží a miesta určené pre turistov. To ale nie je skutočné Bali. Je to svet, ktorý tu vytvorili Balijčania pre turistov, aby sa im tu páčilo.
Až keď odídete z vyznačených ciest, stratíte sa v poliach a žijete tu, zistíte, aké to Bali naozaj je, a že v podstate všetko, čo sme si o tejto krajine mysleli, sme si mysleli zle. Inak je tu život dosť pomalý a naozaj v pohode. Vôbec sme si neuvedomovali ten obrovský rozdiel, ale keď sme boli počas zimy na dva mesiace doma, moja mama sa z nás mohla zblázniť, pretože sme nemali žiadne podrobné plány, nikam sme sa neponáhľali, slovo „hneď“ pre nás znamenalo „niekedy“ a v podstate nikdy sme neboli schopní si niečo napevno dohodnúť, čo bol naozaj veľký problém, pretože väčšina ľudí u nás má svoje dni do detailov naplánované. Času je u nás tak nejak málo a na Bali zasa veľa.
Čo ťa najviac prekvapilo na Balijčanoch? Akí sú? Majú ľudia na Bali naozaj iné hodnoty ako my v tomto našom „západnom svete“?
Pre Balijčanov je najdôležitejší predovšetkým pokoj, rodina a viera. S príchodom turistov a celkovo západného životného štýlu sa ale aj Balijčania začínajú „kaziť“ naším materialistickým svetom peňazí. Ale stále je tu dosť úsmevov na uliciach aj v ryžových políčkach. Stále je tu veľa tých, ktorí vás nezištne pozvú na arak alebo tuwak…
Ten ich svet je úplne iný, ako ten náš. Raz som sa v reštaurácii zarozprávala s kuchárkou Ludry, ktorá nedokázala pochopiť, že vo svojich, vtedy ešte dvadsaťjeden rokoch, ešte nemám dieťa. Snažila som sa jej vysvetliť, že u nás máme deti neskôr, že najskôr (si) chceme niečo dokázať, zažiť a potom až mať dieťa. Pozerala na mňa ako na jeleňa, keď som jej rozprávala o tom, ako to u nás všetko chodí, čomu u nás ľudia venujú väčšinu svojho času, ako rýchlo žijeme…A nakoniec mi zúfalo položila otázku: ,,Prečo?“ A ja som jej iba povedala: ,,Ludry, pretože sme úplne hlúpi.“ To si, prosím, neberte nikto osobne. Tak či onak, ako sa majú čo oni učiť od nás, tak sa máme aj my čo učiť od nich.
Na Bali si sa presťahovala aj preto, lebo si chcela odísť z tohto materialistického sveta. Podarilo sa ti to?
Určite podarilo. Dokonca som to z „módnej“ blogerky dopracovala až do štádia, kedy ma na návšteve v Čechách mama celé dni prehovárala, aby som s ňou zašla na nákupy, ale aj tak som sa nedala. Nie je to o tom, že by som bola vyložene minimalista, ale nebaví ma konzumný život a príde mi, že je moc časovo náročný.
Ako vyzerá tvoj bežný deň na Bali?
Okolo siedmej vstávame. Ráno ešte z postele odpíšem na urgentné správy, a potom si idem zacvičiť, naraňajkujem sa, a až kým nás zasa neprepadne hlad, tak pracujem – píšem novú knižku, články, tvorím produkty, ilustrácie… Keď máme hotovo, ideme na obed, a potom sa ideme väčšinou prejsť alebo zájdeme s priateľmi na výlet, blbnúť do mora alebo zariadiť potrebné veci v Makawi (náš malý rezort na konci sveta). Najčastejšie ale trávime väčšinu dní prácou a vymýšľaním nových vecí.
Čo indonézska kuchyňa? Zvykla si si na ňu? Čo najnetradičnejšie si na svojich cestách ochutnala?
Zvykla, ale takú smaženú ryžu alebo rezance som jedla naposledy pred rokom a nemôžem ich už ani cítiť. Môj žalúdok sa celkom s experimentmi nekamaráti, takže som nútená sa im vyhýbať, ale raz som neunikla polievke z durianu (najsmradľavejšie ovocie na svete). Než som ju ochutnala, nechápala som, že niekomu niečo nechutí až tak, že to musí vypľuť, ale pri tejto polievke som to ihneď pochopila. Tú chuť som mala v ústach ešte týždeň.
Ďalšie pomerne netradičné jedlo som ochutnala tento týždeň, kedy som v menu narazila na balijský šalát, o ktorom som nikdy predtým nepočula, a tak som ho skúsila. Bola v ňom uhorka, sladká arašidová omáčka, ananás a papája. Pri prvom súste mi došlo, prečo je pomerne veľká vzácnosť tu naň naraziť.
Ktoré miesto, o ktorom bežní turisti možno nevedia, podľa teba stojí za návštevu?
Určite Hidden Canyon blízko Ubudu. Je to stratený kaňon, v ktorom sa brodíte vodou a okolo vás sú úžasne omleté skaly. Ďalším miestom je ostrov Nusa Penida, ktorý pozná väčšina ľudí iba vďaka Manta Pointu, ale ten ostrov má naozaj čo ponúknuť. No a ako posledné by som spomenula naše najobľúbenejšie miesto na Bali, a to vodopády Sekumpul.
Máš ešte nejaké nesplnené cestovateľské sny?
Veľmi rada by som sa pozrela na severný pól, do Kanady, do Karibiku, Japonska…Ale skôr, ako sa niekam poberiem, sa chcem vrátiť naspäť do Európy a celú ju precestovať. V Čechách, na Slovensku, v Rakúsku, Poľsku je neskutočne veľa krásnych miest, ktoré by som si priala vidieť momentálne snáď viac, než ten Karibik, takže pre tento rok si chceme precestovať najmä miesta, ktorá sú k nám najbližšie – Indonéziu, Česko a okolie.:)
Čo ti život na opačnom konci sveta dal, a naopak – čo ti vzal?
Vzal mi väčšinu strachu, ktorý som v sebe mala predtým, než som vycestovala. Vzal mi skreslené predstavy o tom, že tým, že sa presťahujem na druhý koniec sveta, vyriešim všetky svoje problémy a strasti zakorenené hlboko vo mne. Bohužiaľ to tak jednoducho nefunguje. A dal? Dal mi moje aktuálne ja, ktoré je šťastné a má rado život. Dal mi rozhľad a toľko potrebný životný nadhľad. Dal mi zopár kopancov, ale tiež veľkú hromadu lásky, a za to som mu neuveriteľne vďačná.
Dlhé roky sa venuješ blogovaniu a stihla si si za ten čas získať srdcia tisícok fanúšikov. Nedávno si dokonca publikovala svoju knižnú prvotinu – Továreň na sny. Vedela by si svojim potencionálnym čitateľom priblížiť, čo v nej nájdu?
Sú to také jednoduché myšlienky, ktoré mi pomáhajú k spokojnejšiemu ja, pretkané historkami zo života v Londýne, Thajsku, na Bali, a tak nejak zo života všeobecne. Vždy, keď sa ma niekto pýta, aká je tá knižka, tak hovorím, že je ako my, ženy. Je krásna, silná, vtipná, naivná a niekedy trošku hlúpa. 🙂
Čítajte tiež:
Rachel Brathen – žena, ktorá premenila svoju popularitu na Instagrame na pomoc iným
8 zásad Talianov ako dosiahnuť La Dolce Vita. Z cestovín sa nepriberá
Foto: https://www.instagram.com/anie_songe/
Comments are closed.