Podnikateľom, ktorí sú súčasne zamestnávateľmi, ukladajú právne predpisy, popri mnohých oznamovacích a registračných povinnostiach vyplývajúcich z výkonu podnikateľskej činnosti, taktiež povinnosti spojené so zamestnávaním osôb.
Uvedené povinnosti je možné rozdeliť do viacerých oblastí, ako sú napr. zdravotný dohľad (zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ochrana osobných údajov (zákon o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), cestovné náhrady (zákon o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), vysielanie zamestnancov (zákonník práce v znení neskorších predpisov), a, samozrejme, povinnosti v súvislosti so sociálnym poistením, zdravotnými odvodmi a platením dane z príjmov svojich zamestnancov.
V tomto príspevku priblížime v praxi často prehliadané povinnosti zdravotného dohľadu zamestnávateľa nad svojimi zamestnancami.
Komu vyplývajú povinnosti zo zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len „zákon“)?
Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností je potrebné si ujasniť, či je osoba podľa zákona považovaná za zamestnávateľa. Zamestnávateľom je právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj právnická osoba a fyzická osoba, u ktorej sa uskutočňuje praktické vyučovanie žiakov a študentov. Povinnosti súvisiace so zdravotnou službou tak vzniknú podnikateľovi, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu na pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Pozor! Povinnosť ochrany zdravia pri práci tak môže vzniknúť aj živnostníkovi, ktorý zamestnáva osobu na pracovnú zmluvu alebo dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
Zatiaľ čo pred rokom 2014 sa povinnosť zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby vzťahovala výlučne na zamestnávateľov, ktorých zamestnanci vykonávali rizikové práce, t. j. práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie (podmienky na zaradenie konkrétnej práce do príslušnej kategórie upravuje zákon v ustanovení § 31), súčasná právna úprava ukladá povinnosť poskytnúť zdravotný dohľad pre všetkých zamestnancov, t. j. taktiež zamestnávateľom, ktorých zamestnanci sú zaradení do prvej a druhej kategórie (napr. administratívny pracovník).
Aké sú konkrétne povinnosti zamestnávateľa?
Povinnosti zamestnávateľa upravuje § 30 zákona a patria sem predovšetkým povinnosti:
- zabezpečiť pre všetkých zamestnancov zdravotný dohľad a to prostredníctvom zdravotnej pracovnej služby, ktorú zamestnávateľ vytvorí z vlastných zamestnancov (osoby, ktoré disponujú potrebnou kvalifikáciou) a v prípade, ak zamestnávateľ takéto osoby nezamestnáva, zabezpečí ju cez externú spoločnosť,
Pozor! V prípade, ak prvý zamestnanec nedisponuje potrebnou kvalifikáciou, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť činnosť zdravotnej pracovnej služby dodávateľským spôsobom.
- zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň,
- zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu,
- zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík,
- vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci,
- zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok,
- orgánu verejného zdravotníctva bezodkladne oznámiť každú zmenu podmienok výkonu práce, ktorá by mohla mať vplyv na zvýšenie zdravotného rizika prác zaradených do druhej kategórie.
Náplň činnosti pracovnej zdravotnej služby
Pracovná zdravotná služba, tzn. vlastní zamestnanci zamestnávateľa alebo externá spoločnosť, vykonáva zdravotný dohľad tak, že predovšetkým hodnotí faktory práce a pracovného prostredia, zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci, podieľa sa na vypracovaní posudku o riziku pre zamestnávateľa, navrhuje zamestnávateľovi opatrenia na zníženie alebo odstránenie rizika a vypracúva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík.
Príklad! Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby pre kategórie prác upravuje príloha č. 3b zákona, podľa ktorej minimálny rozsah výkonov lekára (ako člena tímu zdravotnej pracovnej služby) u zamestnancov zaradených do 1. a 2. kategórie prác síce nevyžaduje vykonanie preventívnej lekárskej prehliadky, avšak vyžaduje minimálne 0,1 hod. dohľadu nad pracovnými podmienkami každého zamestnanca za rok.
Sankcie
Plnenie vyššie uvedených povinností kontroluje štátny zdravotný dozor prostredníctvom zamestnancov úradu verejného zdravotníctva a regionálnych úradov, ktorí v prípade zanedbania povinnosti zabezpečiť zdravotnú pracovnú službu môžu uložiť pokutu až do výšky 20 000eur.
Čítajte aj:
Konkurz alebo likvidácia spoločnosti? Poradíme, ako sa do toho pustiť
Ste na dovolenke a krachla vám cestovka? Nezúfajte, ak máte poistenie
Páli vám na hlavu slnko a zamestnávateľ vám nezabezpečí vodu? Máte svoje práva!
