Spôsoby skončenia pracovného pomeru upravuje zákonník práce, ktorý sem radí: (i.) vzájomnú dohodu zamestnanca a zamestnávateľa, (ii.) výpoveď, (iii.) okamžité skončenie a (iv.) skončenie v skúšobnej dobe. Rôzne spôsoby skončenia pracovného pomeru so sebou prinášajú rôzne nároky zamestnanca vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru. Nižšie sa zameriame na nároky pri skončení pracovného pomeru dohodou a výpoveďou.
Aké má nároky zamestnanec pri výpovedi?
- Vzájomná dohoda. Pomerne stručná úprava dohody o skončení pracovného pomeru hovorí, že ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohoda by mala byť uzatvorená písomne, avšak v prípade, že tomu tak nebude, nespôsobí to jej neplatnosť. Dohodu je preto možné uzavrieť aj ústne, za predpokladu, že je jasne daný zámer oboch účastníkov pracovný pomer skončiť ku konkrétnemu dňu. Napriek uvedenému by sme však z dôvodu právnej istoty odporúčali takúto dohodu uzavrieť písomne.
Pozor!: V tejto súvislosti upozorňujeme na častú chybu v označení spôsobu ukončenia pracovného pomeru, a to tzv. výpoveď dohodou. Takýto spôsob skončenia pracovného pomeru neexistuje. Pracovný pomer je možné skončiť buď dohodou oboch účastníkov, kedy sa jedná o dvojstranný právny úkon, alebo v prípade, ak jedna zo strán nesúhlasí so skončením pracovného pomeru dohodou, je možné pracovný pomer skončiť výpoveďou. Vtedy už pôjde o jednostranný právny úkon.
- Výpoveď. Výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ (avšak len z dôvodov uvedených v zákonníku práce) aj zamestnanec (z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu). Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak neplatná. V prípade výpovede, pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby, ktorá trvá najmenej mesiac a začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola doručená druhému účastníkovi.
Pozor!: Ako sme už uviedli vyššie výpoveď je jednostranný právny úkon. Podpisom výpovede (pri osobnom doručení na pracovisku) zamestnanec potvrdzujete, že výpoveď prevzal, nakoľko táto musí byť doručená do vlastných rúk, nevyjadruje súhlas s výpoveďou samotnou. Zamestnancovi nepomôže ani odmietnutie výpovede. Výpoveď sa považuje za doručenú aj odmietnutím jej prevzatia. Preto je pri osobnom doručení výpovede zvyčajne prítomný napr. ďalší zamestnanec, ktorý slúži ako svedok.
- Nároky zamestnanca. Pri skončení pracovného pomeru uvedeným spôsobom je zamestnávateľ povinný (i.) vyplatiť mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, (ii.) vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, na túto zamestnancovi vznikol nárok a ak zamestnanec dovolenku nevyčerpal pred skončením pracovného pomeru, (iii.) za určitých okolností poskytnúť odstupné vo výške v závislosti od trvania pracovného pomeru a pri splnení ďalších podmienok a tiež poskytnúť (iv.) odchodné v súlade so Zákonníkom práce.
Nárok na odstupné
Nárok na odstupné môže zamestnancovi vzniknúť len v prípade (i.) skončenia pracovného pomeru vzájomnou dohodou alebo (ii.) výpoveďou. Nárok na odstupné vzniká v závislosti od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ide o dôvody, kedy (i.) sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, (ii.) sa zamestnanec stane nadbytočný, (iii.) zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Tip redakcie: Asad je na mierových rozhovoroch ochotný rokovať o všetkom
Nárok zamestnanca na odstupné v prípade dohody o skončení pracovného pomeru tak vznikne len v prípadoch, kedy zamestnávateľ môže pracovný pomer rozviazať aj výpoveďou. Tieto dôvody musia byť uvedené v písomnej dohode o skončení pracovného pomer, a to práve z dôvodu, že zakladajú nárok na odstupné.
Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru výpoveďou popri príslušnej výpovednej dobe taktiež nárok na odstupné, ktorého výška je závislá od počtu rokov odpracovaných u zamestnávateľa. Výpovednú dobu nie je možné zamieňať s nárokom na odstupné a zamestnancovi za splnenia vyššie uvedených podmienok patrí nárok na odstupné a súčasne sa jeho pracovný pomer skončí až uplynutím výpovednej doby. Pre úplnosť uvádzame, že zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné aj v iných prípadoch.
Pozor!: Pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, nárok na odstupné zamestnancovi nevzniká.
Pozor!: Plnenia zamestnávateľa poskytované zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovného pomeru sú príjmov zo závislej činnosti, vymeriavacím základom pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie, predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie a vymeriavacím základom pre platenie poistného na sociálne poistenie.
