FRANKFURT, Nemecko – Oslabenú ekonomiku v Európe ohlodávajú chodiace mŕtvoly – takzvané „zombie“ banky a „zombie“ spoločnosti. Takmer desaťročie po vypuknutí finančnej krízy, ktorá zdevastovala celosvetové hospodárstvo, varujú analytici a najvyšší predstavitelia, že priveľa bánk v Európe zápasí s finančnými problémami. Nemôžu preto poskytovať pôžičky firmám a tým podporovať rast ekonomiky.
Výzvy na riešenie problému prichádzajú opakovane z rôznych strán – z Medzinárodného menového fondu, od amerického ministra financií Jacoba Lewa aj od prezidenta Európskej centrálnej banky Maria Draghiho. Podľa ich názoru treba čo najskôr niečo podniknúť, ak má európska ekonomika zaznamenať viac úspechov a znížiť mieru nezamestnanosti. Pozrime sa spolu na pomaly tlejúcu bankovú krízu v Európe a jej následky na hospodársku situáciu.
Zlé požičky
K najväčším problémom patria zlé pôžičky, predovšetkým v Taliansku.Vytvárajú totiž začarovaný kruh: pomalá ekonomika znamená, že firmy nie sú schopné splácať pôžičky. Banky tak prichádzajú o hotovosť, ktorou by mohli financovať nové podnikateľské projekty, čo brzdí ekonomiku ešte viac.
Zbaviť sa zlých pôžičiek je ťažké. Talianska banka Monte dei Paschi sa usiluje hodiť 27,7 miliárd eur (31 miliárd dolárov) v takýchto pôžičkách na krk investorom, ktorí by ich kúpili so značnou zľavou. Banka sa musí takýchto problémových aktív zbaviť, aby pôsobila dôveryhodne na investorov pri žiadaní ďalších financií — až 5 miliónov eur prostredníctvom ponuky akcií na predaj.
TIP redakcie: 100 najbohatších ekonomík sveta
V Taliansku by však mohlo byť zbavovanie sa zlých pôžičiek problematické, keďže súdy sú priveľmi zaneprázdnené. Stíhanie dlžníkov a opätovné získavanie peňazí by tak mohlo trvať aj roky. Hodnota aktív tak klesá ešte viac, a čím nižšia je cena, tým väčšia je finančná priepasť, ktorú musí banka zaplniť.
ZOMBIE inštitúcie
Banky, ktoré sú pod finančným tlakom, majú naopak tendenciu podporovať takzvané „zombie“ spoločnosti predlžovaním pôžičiek namiesto toho, aby naliehali na ich splatenie. Istá skupina ekonómov zistila, že ak sú banky v strese, zvyknú zachovávať výšku úveru firmán, s ktorými už majú vytvorený vzťah. Dokonca aj v takom prípade, ak dané firmy zápasia s problémami. „Priškrtenie“ pôžičiek takýmto spoločnostiam by znamenalo uznanie strát danej banky na pôžičkách. Banky aj firmy sa takto menia na chodiace mŕtvoly. Technicky sú stále na trhu, no nie sú schopné rásť a zadržiavajú financie, ktoré by mohli dostať silnejšie spoločnosti.
„Úveruschopné firmy v odvetviach priemyslu, kde prevažujú takzvané zombie firmy, trpia nesprávnym rozdeľovaním finančných prostriedkov, čo spomaľuje oživenie ekonomiky,“ uviedli štyria ekonómovia: Viral Acharya zo Sternovej školy podnikania na Newyorskej Univerzite (Stern School of Business, New York University), Tim Eisert z Erazmovej univerzity v Rotterdame (Erasmus University), Christian Eufinger z Vysokej školy ekonomickej IESE v Barcelone (IESE Business School) a Christian Hirsch z Goetheho univerzity vo Frankfurte (Goethe University).
TIP redakcie: Podpora, ktorá umelo znižuje nezamestnanosť
Ekonomika 19 krajín eurozóny narástla štvrťročne o 0,3 percenta v období od apríla do júna. Na dostatočne rýchle zníženie 10,1 percentnej nezamestnanosti to však nestačí.
Klesajúce akcie
Problémy ešte viac zhoršujú nízke ceny akcií pre banky, pretože im komplikujú získavanie peňazí od investorov. Bankový index STOXX Europe 600 klesol tento rok o 21,9 percent v porovnaní s miernejším 7-percentným poklesom indexu STOXX Europe 600 všeobecne. Deutsche Bank klesla k dnešnému dňu o 52 percent v priebehu roka, pokles v Monte dei Paschi sa pohyboval vo výške 86 percent a v švajčiarskej Credit Suisse to bolo 37 percent.
Akcie Deutsche Bank sa prudko prepadli, keď údajne dostala pokutu vo výške 14 miliárd dolárov za obchodovanie s dlhopismi pred finančnou krízou spojené s neistými hypotékami.
Malé zisky, veľké problémy
Všetko toto by neznamenalo až taký problém, keby banky zarábali dostatok peňazí na vytvorenie nových kapitálových rezerv. Zisky však tiež poklesli.Návratnosť bankových pôžičiek a investícií sa nevrátila na úroveň spred krízy. Dokonca aj v krajinách, kde nemali až toľko ťažkostí, teda Rakúsko, Francúzsko či Nemecko sa návratnosť v bankách pohybuje vo výške 0,8 percent v porovnaní s 1,3 percentami pred krízou. Deutsche Bank zaznamenala v priebehu druhého štvrťroka iba mierny zisk vo výške 20 miliónov eur aj napriek celkovému príjmu 7,4 miliárd eur. Ten nasledoval po 6,7 miliardovej strate z roku 2015.
Ak by banky zarábali viac peňazí, ľahšie by prilákali investorov. „Odpoveďou je výnosnosť,“ tvrdí Jan Pieter Krahnen, profesor v odbore finančníctva na Goetheho univerzite vo Frankfurte. „Len čo sa vráti ziskovosť, narastie množstvo kapitálu, pretože ľudia budú s potešením investovať.“
Banky vyhlasujú, že problém vznikol čiastočne aj radikálnym znížením referenčnej úrokovej sadzby na nulu zo strany Európskej centrálnej banky, čo negatívne ovplyvňuje ziskové marže bank.
Priveľa bánk
Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond tvrdia, že európske banky by mali upraviť svoje základné obchodné modely. Majú privysoké náklady a priveľa pobočiek.
Platí to predovšetkým v období, keď sa robí čoraz viac bankovníctva online. V niektorých krajinách si môžu zákazníci vybrať hotovosť dokonca v potravinách či na čerpacích staniciach, keď pri pokladniciach platia za mlieko a zeleninu – nepotrebujú k tomu ani bankomat. Riešením by mohli byť fúzie a znižovanie počtu pracovných miest v medzinárodnom meradle.
„V reštrukturalizácii tohto priemyslu sa v priebehu posledných rokov neudialo takmer nič a malo sa. Dnes sú takéto zmeny ešte potrebnejšie, no už nie tak veľmi z dôvodu krízy, ale vzhľadom na technologické zmeny,“ dodáva Krahnen.
Zabudnite na finančnú výpomoc, prosím
Situácia v bankovníctve sa komplikuje aj novými obmedzeniami Európskej únie, ktoré sa týkajú vládnej výpomoci. Nové pravidlá nadobudli platnosť tohto roku a majú ochrániť daňových poplatníkov pred doplácaním na záchranu bánk — ako sa to udialo počas finančnej krízy, ktorá pohltila väčšinu štátnych financií napríklad v Írsku.
TIP redakcie: Na Gemer a Horehronie investori zabúdajú
Obmedzenia zvyšujú pravdepodobnosť, že akcionári a držitelia podriadených dlhopisov – teda investori, ktorí požičali peniaze banke bez záruky či sľubu prioritného splatenia – by museli čeliť strate, skôr než by sa mohli použiť vládne finančné zdroje.
V niektorých prípadoch, napríklad v talianskej banke Monte dei Paschi, však investujú obyčajní ľudia a menší podnikatelia, takže záchrana by mohla zlikvidovať životné úspory tisícov drobných investorov.
Zdroj: www.foxnews.com
Prečítajte si tiež:
Ženy podnikateľky, vieme čo vás trápi najviac
