Malá krajina, no o to viac odlišných zvykov a zaužívaných tradícií. Platí to najmä pri slávení Vianoc, s ktorými sa v každom kúte Slovenska spája nejaký výnimočný jav typický pre daný región.
Tip redakcie: Vianoce a vianočná večera netradične. Čo jedia ľudia vo svete?
Staré známe príslovia „iný kraj, iný mrav“ či „sto ľudí, sto chutí“ platia pri skúmaní rozdielov vo vianočných zvykoch Slovákov priam dokonale. Aj keď vianočný stromček, polnočná omša a chutný šalátik s rybou nechýba v žiadnom kraji, je toho dosť, čo dané kraje odlišuje. Stačilo by stráviť jeden Štedrý večer v každom kúte Slovenska a hneď by sme spoznali rôznorodosť domácich tradícií.
Na západe oslavujú jednoducho
Bratislava, Nitra, Trnava či Záhorie si s vianočnými prípravami nerobia príliš veľa starostí. Ich jedálny lístok tvoria oplátky s medom, kapustnica, ryba so šalátom a sladké koláče. Potom sa rozdajú darčeky a veriaci idú o polnoci do kostola na slávnostnú omšu.
Juh Slovenska sa nezaobíde bez halászlí
V južných okresoch cítiť vplyv maďarských zvykov, kde má táto menšina početné zastúpenie. Neodmysliteľnou súčasťou je rybacia polievka známa ako halászle či vpichovanie mincí do chleba. Zaujímavý je aj začiatok Štedrej večere, ktorá v mnohých rodinách štartuje o 16:00.
Horehronie si pripomína hojnosť a jednotu
Rozkrojenie jabĺčka veštiaceho zdravotný stav rodiny, bezmäsitá kapustnica so smotanou či spoločné spievanie nežných kolied. Aj to patrí k sviatočným zvykom v okolí Brezna, Banskej Bystrice a Zvolena, kde sa dbá o hojnosť a početné zastúpenie rodiny za stolom. Obľúbení sú aj koledníci, ktorí počas Prvého sviatku vianočného chodia po domácnostiach a vinšujú.
Kysuce zachovávajú zdržanlivosť
Kysuce boli odjakživa svojským regiónom, čo sa podpisuje aj na prežívaní Vianoc. Typická je pre nich zdržanlivosť, hlavne tá v jedle, veď do polnoci sa vyhýbajú mäsitým pokrmom. To však nie je všetko, nakoľko niektoré rodiny stolujú po tme, len pri tlmenom svetle sviečok.
Na Liptove milujú staré tradície
Liptov je známy vernosťou k tradíciám a v jednotlivých dedinkách sa dodržiavajú mnohé zvyky priam ortodoxne. Chýbať nesmie vianočné pečivo, ktoré sa pripravuje už v ranných hodinách. Gazdovia takisto rozvešajú na stajne upečené figúrky zvierat, čo má podporiť ich zdravie. Niekde si stále dávajú pod stôl aj železné predmety, ktoré vraj prinášajú šťastie.
Na Spiši a Šariši žijú hotoví gurmáni
Pojem Štedrá večera poňali doslova hlavne východniari, ktorí si počas Vianoc užívajú hojnosť lahodných pokrmov naplno. Okrem tradičných jedál nechýba hubová „mačanka,“ opekance či pirohy jedené z jednej veľkej misy. K zaužívaným zvykom patrí aj typické kúpanie sa vo vani s mincami či položenie taniera pre pocestného na vianočný stôl.
Rusíni slávia o dva týždne neskôr
Prehľad vianočných zvykov v našich regiónoch uzatvárajú Rusíni žijúci na severovýchodnej hranici. Tí majú Vianoce o dva týždne neskôr, nakoľko sa ako pravoslávni riadia juliánskym kalendárom. Čo sa týka samotných zvykov, často idú do extrémov, o čom svedčí napríklad ľadový kúpeľ. O niečo inšpiratívnejšia bude reťaz okolo stola vyjadrujúca súdržnosť rodiny.
