Sused nenávidí suseda a brat nepraje bratovi. Príbehy plné hľadania rozdielov v pôvode či nárečí poškvrnili jednotu nášho malého národa. Je nás len 5 miliónov, no aj napriek tomu si dokážeme poriadne skočiť do vlasov. A to len preto, že každý žije na inej strane hraníc.
Tip redakcie: Záhada menom Lochness
„Od Tatier k Dunaju, na seba číhajú,“ aj tak by mohol znieť pozmenený úvod slávnej skladby, ktorej nová verzia by satiricky zosmiešňovala hlúpe spory medzi východom a západom. Ako pri všetkých roztržkách, aj v tomto prípade sú za tým úplné banality, ktorým sme však dali dostatok priestoru na to, aby rozdelili našu krajinu na dva tábory.
Bratislava dopláca na slabý východ
Z pohľadu Bratislavčana a ďalších ľudí na západe je príčina vzájomnej neznášanlivosti jasná. Nižšia životná úroveň, ekonomické rozdiely a slabá orientácia na vplyvy zo západnej Európy zo strany východniarov je pre Bratislavu túžiacu po rýchlom rozvoji brzdou. Z toho vyplýva pocit, že práve ekonomická situácia na východe spomaľuje rast celej krajiny, čo ako dôvod hnevu postačí.
Východniari cítia nezmyselnú krivdu
Kým v Bratislave nemôžu vystáť, že slabší východ ťahajú ako guľu na nohe, východniari sa už roky zmietajú v krivde. Veľkú úlohu zohráva závisť voči vyšším príjmom a lepšej šanci zamestnať sa. V minulosti bola táto averzia nasmerovaná na Prahu, no po rozdelení republiky sa terčom stala Bratislava. Do ohňa prikladajú aj politici, ktorí tlačia investície na západ, čím u východniarov prehlbujú krivdu, že Bratislava na nich zabudla a odsúva ich na druhú koľaj.
Spory majú korene v odlišnom pôvode
Ak budeme za dôvody pretrvávajúcich sporov považovať vyššie uvedené faktory, nenájdeme hlavnú príčinu. Tá totiž spočíva v odlišnosti mentalít, ktoré sa prejavujú v oboch kútoch štátu inak. Málokto vie, že cez Slovensko prechádza pomyselná línia rozdeľujúca európsku kultúru na západnú a východnú. Na západe tak cítiť dopady franského vplyvu, kým východniari majú bližšie k východným Slovanom, čo vytvára bariéry. A tie sa dajú prekonať len akceptovaním rozdielov a hľadaním spojitostí, na ktorých sa dá budovať spolupráca.
Národ, ktorý žil dlhé stáročia pod tlakom poroby, ako ovca v stáde obávajúca sa vlkov, si za mnohé krivdy môže sám. Nebyť neustálych žabomyších sporov o tom, kto je z ktorého kúta krajiny, možno by nám iné mocnosti nikdy nerozkazovali. Minulosť nezmeníme, ale môžeme sa z nej poučiť. Recept je jednoduchý, miesto nenávisti voči tým na druhej strane republiky, môžeme držať spolu, podporovať sa a spoločnými silami budovať prosperujúcu krajinu.
Comments are closed.