Automobilka Toyota akosi zabudla na éru, keď tvorila zábavné a kultové autá. Model GT86 zašlú slávu len jemne oprášil. Z Toyoty sa časom stala ekologická značka. Až do momentu…
Tak ako sa mení zmýšľanie a priority (najmä) mladých ľudí, mení sa aj smerovanie tvorby mnohých automobiliek. Nuž, už dávno nie je v kurze špičkový podvozok ale skôr konektivita na palube. Výkon motora potlačili aplikácie s možnosťou voľby zvukového sprievodu. Mnohí len „leštia“ displej lebo automobilky implantovali do áut toľko bezpečnostných systémov, že dvadsaťsekundové nepozeranie sa na cestu už nikoho netrápi. Toyota tiež v mnohom, aj keď ide o svetovú špičku v predajnosti svojich modelov, podľahla. Celica, Supra, MR2 či ikonické AE86 zaujíma už len generáciu, ktorá mobilný telefón poznala len s počutia a „počítač“ mal veľkosť nočného stolíka. Lenže mať len jedno ekologické (skôr nutnosť ako štýl) smerovanie nemusí byť to správne, čo zaujme mladých alebo tých, čo si sem tam predsa len niekde v sebe objavia chuť si bezcieľne zašoférovať. Páni, pre ktorých je hrdosť najvyššia životná méta, si jednoducho museli vytiahnuť hlavu z „oného“ otvoru a vykašľať sa len na CO2. Museli skrátka vytvoriť niečo odvážne, agresívne, netradičné. Niečo, čo sa nedá (alebo nenechá) zaškatuľkovať, podobne ako GT86. V správny moment vytiahli na svetlo automobilového biznisu a zhýralosti C-HR.
