Všetci mylne pokladáme sliepky za sprosté zvieratá bez rozumu, ba dokonca je aj jednou z nadávok u nás pomenovanie „sliepka“. Pritom sú to zvieratá výnimočné a vďačíme im za veľa. Niektoré skutočnosti môžu výrazne zmeniť pohľad na tieto operené stvorenia. Možno článok o sliepkach znie úsmevne, no o to viac prekvapivo vyznievajú reálne fakty o týchto najbežnejších zdrojov mäsa na našich tanieroch. Prečo?
Z thajskej džungle vyzbrojené inštinktami
Hrabavá hydina ako sliepky pochádzajú z thajskej džungle. Za niekoľko tisíc rokov sa pritom vôbec nezmenili od svojej pôvodnej divej formy. Aj tam žijú v menších skupinkách, kde je vodca kohút a ten plní aj úlohu ochrancu a strážcu. Ľudia zaškatuľkovaných ako pyšných pre svoju stavbu tela a hrdo sa vyvyšujúcich nad sliepkami. Má to však svoj dôvod. Od prírody je predurčený na úlohu živej strážnej veže, je neustále v strehu. Vidí ponad všetky samice a tak vie spozorovať predátora na zemi. Všimnite si hydinu u vás. Ako bude reagovať kohút pri spozorovaní mačky, alebo nebodaj voľne pohybujúceho sa psa. Stačí jeden pokyn a sliepky sa skryjú. Podobne to funguje aj pri hrozbe zo vzduchu. Ich oči sa dokážu pohybovať nezávisle od seba a dokonca aj mozog sa dokáže myšlienkovo rozdeliť na rôzne časti podľa potreby. Aj skupinky žijú vo svojej hierarchii. Pokiaľ nie je v skupine kohút, jeho úlohu preberá jedna zo sliepok. I tak však v skupine žijú vyššie postavené a skúsenejšie sliepky a tie, ktoré sa im podriaďujú. V jednej skupinke môžu žiť aj dvaja, alebo traja kohúti. Je to zárukou kvalitnejšieho potomstva. Samozrejme, že je v takejto skupine je vždy jeden kohút najvyššie postavený. Svoje miesto si získa silou a nesie tým aj úlohu hlavného ochrancu a hlavného plodcu potomstva. O zmenu postavenia sa môže podriadenejší kohút pokúsiť v súboji neskôr, ale pokojne k žiadnemu súboju nemusí dochádzať vôbec. Jednoznačný názor, že je dobré mať len jedného kohúta, nie je nakoniec celkom správny.
Tolerantné, učenlivé a flegmatické
Kurence, sliepky a kohúty sa dajú nazvať najflegmatickejším tvorom na svete. Prežijú všade, môžeme ich chovať v klietke, na voľnej lúke, v úzkych priestoroch, v horách, aj v teple. Ide o absolútne nenáročný druh. Vo voľnej prírode by lovili myši, žaby, veľký hmyz, hrozienka, orechy, rybky, v podstate čokoľvek. V zajatí sa však živia len tým, čo im dávame sami. Tento druh hydiny sa naučil tolerovať nám všetko. Napriek tomu nezabudol schopnosť učiť sa. Malé sa učia od matky, staršie sa učia skúsenosťami, alebo od chovateľa. Áno, pre verejnosť sa dá zvláštne, ak sa chovateľ hydine venuje o niečo viac a snaží sa s ňou dorozumievať. Každý však svoje sliepky naučí na zvukové privolanie k rozsypanej potrave. Kto však skúsi sliepky naučiť niečo nové, býva prekvapený z rýchlosti, s akou to zvládnu.
Zdroj jedla a vajec
Šľachtením si človek vytvoril niekoľko druhov tohto druhu hydiny. Niektoré plemená dosahujú vysokú trhovú hodnotu, určené môžu byť len na mäso, alebo na znášku vajec. To sú práve dva spôsoby využívania sliepok. Na chutné mäso, ktoré má za tisícročia tisícky spôsobov úprav v rôznych gastronómiách po celom svete. Taktiež sú to aj vajíčka, ktoré nám môžu znášať jedine sliepky tohto druhu hydiny a ovplyvňujú výrazne aj našu gastronómiu tradičnú, aj modernú. Bez vajíčok by neexistovali tradičné vianočné dobroty, cukrovinky, niektoré druhy zmrzliny, majonéza a množstvo druhov šalátov. Bez vajíčok si nevedia predstaviť v Anglicku raňajky.
Comments are closed.