Gynandromorfný organizmus je organizmus, ktorý nemá jednoznačné prvky samca a ani samičky. Ide o až neuveriteľne zvláštne rozdelenie pohlavia na jedinom živom tvorovi buď v absolútnej polovici tela na mužskú a ženskú, prípadne na mozaikové rozdelenie rôznych častí, alebo výskyt jedinca, z ktorého nemožno vyčítať pohlavie pre zásadnú zmenu vzhľadu a sfarbenia. Najčastejšie odborníci tento jav objavujú vo svete motýľov. Ta je rozdielnosť samcov od samíc oveľa výraznejšia a tak je možné pri chytení motýľa a jeho skúmaní vidieť rozdielne krídla na ľavej a iné na pravej polovici. Zamiešanie v genetike samotnou prírodou je pritom známe už od dávnych dôb, no ide o naozaj vzácnu vadu. Krídla motýľov môžu byť rozdielne veľké a pokiaľ sa naučia s týmto problémom žiť, čaká ich pomerne komplikovaný a nie vždy bežne dlhý život. Pokiaľ však nejde o zásadný problém pri pohybe, pri niektorých výskytoch tohto javu je dokonca jedinec schopný rozmnožovania. Nedeje sa tak v prípade, ak sa vývoj pohlavných orgánov riadil podľa oboch pohlaví. Problém pre tohto jedinca však môže byť nájdenie si partnera.
zdroj: Flickr, autor: Bicbugs
Aj iné druhy zo sveta fauny
Motýle však nie sú jediné, o koho bola gynandromorfia (gynandromorph) pozorovaná a skúmaná. Vo svete zvierat by sme našli aj kôrovce a to prevažne raky a kraby, ďalej článkonožce, dokonca v naozaj výnimočných prípadoch vtáky, ktoré boli vizuálne rozdelené na samičie a samčie sfarbenie a následne niesli aj anatomické prvky rozdielnosti pohlaví konkrétneho rodu. Postihnúť môže napríklad jednu z milióna zebričiek, čo je drobný vtáčik známy aj v našich končinách chovaný v klietkach, pri ktorom je rozdielnosť pohlaví vizuálne jasná, ale tiež sliepky. Na Slovensku nemáme prípad sliepky, ktorý by bol medializovaný, alebo v médiách spomínaný. V prírode aj v našich končinách môžeme, hoci pri naozaj dlhom hľadaní a pozornom skúmaní, naraziť na včely, roháče, pavúky, či rôzne druhy chrobákov s týmto postihnutím.
Karidnálik rozdelený v polovici, fotografia: dirtylibrarianchains.com, autor: Brian Peer
Prevažujúci dôvod je takmer jasný
Dôvodom má byť najčastejšie podľa výskumov nehoda v genetickej stavbe v skorom vývoji živočícha počas mitózy. Mitóza je pritom proces počas ktorého bunky replikujú svoje chromozómy a vytvárajú sa vlastné jadrá pre nové chromozómy. Práve tu má nastať problém, keď sa pri delení buniek a pri dôležitom procese určovania pohlavia, nerozdelí chromozóm správne podľa pohlavia. Tým pádom sa jedna časť hromozómov vyvíja ako mužská, následne druhá časť ako ženská. Odborníci používajú na vysvetlenie príklad dvoch buniek XY, ktoré pri mitóze vytvoria XXYY. Táto malá skupinka sa však následne rozdelí na dve XY. V tomto vzácnom prípade sa však bunky XY po vytvorení XXYY nerozdelia správne, ale vytvoria X a osobitne XYY. A to môže spôsobiť práve obe pohladia v jednom. Všetko pri vývoji jedinca je naprogramované genetikou a by bolo to bez problémové až na omyl pri tvorbe chromozómov, kedy sa ďalej jedinec vyvíja podľa „stavebného plánu + s génmi po rodičoch“ v nie jednej (jedno pohlavie), ale v dvoch verziách (samčie aj samičie) a to v jedinom tele.
zdroj: wikimedia
Referencie: Modrý krab so ženským a mužským klepetom na National Geographic