Niektoré formy emocionálneho vydierania môžu byť zjavné a šokujúce.
Jednoduchým príkladom emocionálneho vydierania sú očividné alebo implicitné hrozby, napríklad: „Poviem deťom, že si mal pomer“, alebo nejasné hrozby, napríklad: ,,Budeš ľutovať keď…“, alebo: „Ako by sa ti páčilo keby sa tvoji rodičia/priatelia dozvedeli, čo si urobil?“ Majú za cieľ vyvolať strach.
Niekedy môže mať citové vydieranie naopak jemnú formu, ako napríklad snaha vyvolať pocit viny: ,,Skutočný priateľ by mi požičal. Ako môžeš tvrdiť, že ním si.“
Vyvíjanie tlaku, alebo pripomínanie povinností, môže byť ďalšou z kľúčových taktík. Povedzme, že vaša mama chce aby ste prišli domov a pomohli jej. Vy si však nemyslíte, že je rozumné cestovať, alebo máte niečo naliehavé. Avšak ona na vás tlači, ,,veď sme rodina“. Účelom tejto taktiky je vyvolať zmysel pre povinnosť.
Emocionálne vydieranie nemusí byť vždy zákerné, aj keď môže byť použité ako vedomý prostriedok strategickej kontroly – prostriedok na dosiahnutie toho čo daná osoba chce. Napríklad váš priateľ vie, že máte sklon pomáhať ostatným za každých okolností, niekedy na úkor seba samého a preto keď je s vami, vyplakáva.
Emocionálne vydieranie môže vychádzať z neistoty alebo z nedostatku pochopenia toho, ako sprostredkovať pocity, takže to nie je vždy toxické správanie.
Možno váš partner jednoducho nevie ako vám povedať, že má pocit, že sa jeden druhému vzďaľujete a bojí sa, že vás stratí – preto sa vám „vyhráža“.
Osobitou skupinou sú narcisti, ktorí trpia hraničnou poruchou osobnosti a môžu emocionálne vydieranie používať častejšie a niekedy si to ani neuvedomujú.
Každopádne, nie je vašou úlohou niekoho napraviť, najmä ak sa k vám chová zle. Pamätajte, že manipulátor má na výber ohľadom svojho správania a problémov a že sa snaží presunúť túto zodpovednosť na vás. Nenechajte ho.
