Japonsko zápasí s fenoménom, ktorý ekonómovia nazývajú demografická časovaná bomba.
V bludnom kruhu nízkej pôrodnosti a slabých spotrebiteľských výdavkov v krajine postupne klesá ekonomika a to predovšetkým za posledných 25 rokov.
Ľudia žijú dlhšie, vytvárajú tak vyššie sociálne náklady, ktoré by mali pokryť mladšie generácie. Tie však majú málo detí, ktoré by mohli prevziať štafetu, a začarovaný kruh stále pokračuje.
Pozrime sa spolu na najočividnejšie dôkazy teórie, že spomínaná časovaná bomba skutočne tiká.
V Japonsku je dnes okolo 68 000 ľudí vo veku nad 100 rokov
Celá situácia má oveľa širší kontext. Rok 2017 bol 47. rokom v poradí, kedy krajina zlomila svoj vlastný rekord v percentuálnej miere storočných obyvateľov alebo takých, ktorí majú storočné narodeniny už za sebou.
V roku 2016 bolo z celkovej 127-miliónovej populácie okolo 65 000 storočných obyvateľov. Najnovšie čísla za rok 2017 hovoria podľa údajov novín The Asahi Shimbun zo septembra o 67 824.
Japonsko má najvyšší podiel storočných obyvateľov zo všetkých krajín na svete, v pomere 4,8 na 100 000 ľudí. V Spojených štátoch amerických, ktoré majú najvyšší celkový počet storočných obyvateľov, je to iba 2,2 na 100 000.
Od roku 2011 sa v Japonsku predáva viac plienok pre dospelých ako pre malé deti.
Tento trend iba dokazuje, aká veľká je skupina seniorov. Obyvatelia starší než 65 rokov sú najväčšou demografickou skupinou v krajine. Z celkového počtu 127,11 miliónov obyvateľov tvoria okolo 26,7% práve seniori.
Pred šiestimi rokmi bola táto hodnota o 3,7 percent nižšia.
Rok 2016 bol 117. rokom nízkej pôrodnosti za sebou
Od roku 1899 prekročil počet narodených detí každý rok jeden milión – až do roku 2016.
Keď vláda nariadila oficiálne spočítanie všetkých pôrodov za predošlý rok, zistila, že do spomínanej hranice chýba asi 20 000. Počet úmrtí bol pritom na úrovni okolo 1,3 milióna.
Mladí ľudia sa začali „zbavovať“ svojich starších príbuzných
Ubasute je starý japonský výraz, ktorý sa dá voľne preložiť ako „zbavovanie sa“ starších príbuzných. Podľa najnovších správ zažíva návrat.
Ide o nešťastný zvyk mladých obyvateľov, ktorí posielajú svojich senilných starých rodičov a rodičov do nemocníc či charitatívnych zariadení a v podstate sa ich vzdávajú. Vo všeobecnosti preto, lebo si nemôžu dovoliť starať sa o nich.
Spomínaný trend však ešte nie je až taký rozšírený. Podľa istého sociálneho pracovníka sa celkový počet prípadov pohybuje na úrovni niekoľkých stoviek ročne.
Väzenia sa menia na domovy dôchodcov
Asi pätina všetkých zločinov spáchaných v Japonsku pripadá na starších občanov. Väčšinou ide o drobné krádeže a krádeže v obchodoch.
Keďže miera kriminality u starších ľudí rastie, väzenia sa postupne menia na domovy dôchodcov. Strážcovia musia väzňov kúpať, pomáhať im pri obliekaní a podľa odborníkov sú ich životné podmienky priveľmi dobré, aby bola šanca na zníženie týchto počtov.
Po prepustení by sa o starších väzňov mali postarať mladší príbuzní. V niektorých prípadoch sú však náklady (aj pocit samoty) v problematickej finančnej situácii pritvrdým orieškom a seniori považujú väzenie za lepšiu alternatívu.
Katastrofické hodiny odrátavajú sekundy do vyhynutia
Postupom času by mohla nízka a nemenná miera pôrodnosti spôsobiť (bez prisťahovalectva) vymretie celej krajiny.
V krátkodobom horizonte by sa do roku 2100 mohol počet obyvateľov znížiť až o 34%.
Pri uvažovaní z dlhodobého hľadiska vypočítali nedávno japonskí vedci očakávaný dátum súdneho dňa. Podľa najnovších údajov pôrodnosti by to mohol byť 12. august 3776.
Zo zúfalstva sa sobášia aj kamaráti
Medzi najhlavnejšie sprievodné znaky demografickej časovanej bomby patrí skutočnosť, že mladí ľudia sa namiesto na spoločenský život sústreďujú na prácu, aby si zarobili na živobytie.
Chcú sa síce vydávať a ženiť, no niekedy sa rozhodnú radšej pre kompromis a sobášia sa s kamarátmi.
Je to akási verzia hry Ak budeme aj v štyridsiatke slobodní…“ v reálnom živote, ibaže v tomto prípade ju mladí ľudia hrajú už pred tridsiatkou.
Zamestnanci umierajú z prepracovania
Dlhý pracovný čas vedie k nárastu prípadov takzvaného karoshi, teda úmrtia z prepracovania.
Podľa istej štúdie z októbra, ktorá skúmala karoshi a súvisiace príčiny úmrtí, sa zistilo, že viac ako 20% z 10 000 respondentov má podľa vlastných slov mesačne minimálne 80 hodín nadčasov. To dokazuje, akí zúfalí sú mladí ľudia v honbe za príjmom navyše.
Japonská vláda podniká kroky, aby motivovala obyvateľov odchádzať z práce načas alebo si brávať niekedy aspoň jeden deň voľna.
Čítajte tiež:
Zubná pasta ako tehotenský test: mýtus alebo fakt
Päťročná Emily čoskoro vstúpi do menopauzy. Ako je to možné?
Ako klimatické zmeny menia letiská
Zdroj: http://www.independent.co.uk/life-style/8-signs-japan-has-become-a-demographic-time-bomb-a7994696.html
