Chceme to, čo nemôžeme mať – Zakázané vzťahy.
Zakázané vzťahy majú veľa podôb – rodičia zakazujú deťom kontakt s niektorými kamarátmi, rodinní príslušníci neschvaľujú vášho nového priateľa, zamilovali ste sa do kolegu, nadriadeného či zadaného. Každý z týchto vzťahov prináša prekážky, no tie často ešte posilnia túžbu po zakázanom vzťahu.
Na strednej škole začala moja kamarátka chodiť s o desať rokov starším mužom. Rodičia jej to okamžite zakázali, no ona sa s ním stretávala potajomky a zamilovala sa do neho. Onedlho sa zobrali, neskôr sa rozviedli. Rodičia v tomto prípade zamietnutím vzťahu len posilnili dcérine city k staršiemu mužovi. Prečo máva zákaz často práve takýto efekt?
Tip redakcie: Čo po novom zakázali v Miláne – všetko, čo by ste mali vedieť
Teória kognitívnej disonancie
Kým dcéra nedostala od rodičov zákaz, stretnutia s priateľom boli ľahké. Po zákaze museli vyvinúť oveľa vyššiu snahu, aby sa mohli stretnúť. Vymýšľali si rôzne výhovorky a stretávali sa na vzdialených miestach, aby ich nikto neprichytil. Mali obmedzený spoločný čas, a preto si ho vážili. Teória kognitívnej disonancie (Festinger, 1957) tvrdí, že čím viac snahy vynaložíme na dosiahnutie cieľa, tým viac si úspech ceníme.
Psychologický odpor
Západná spoločnosť je veľmi individualistická. Ľudia si neradi nechávajú hovoriť do toho, čo by mali robiť alebo ako by sa mali cítiť. Keď sa niekto snaží ovplyvniť naše správanie či názor, často reagujeme „psychologickým odporom“ alebo tendenciou „reagovať na ohrozenie slobodného rozhodnutia trvaním na svojom“ (Kassin, 2011). Táto tendencia je taká silná, že ak sa niekto veľmi snaží presadiť svoj postoj, my zaujmeme opačný názor a to často aj vtedy, ak súhlasíme s postojom, ktorý sa nám druhá osoba snaží predostrieť (Heller, 1973). Dcéra z nášho príbehu bola rodičmi prinútená brániť svoje city k staršiemu mužovi. Vďaka tomuto boju sa jej puto k nemu posilnilo. Podobný neželaný efekt dosahujú rodičia, ktorí adolescentom zakazujú niektorých kamarátov. Deti sa voči zákazu budú búriť a s týmito kamarátmi začnú tráviť ešte viac času, čo môže vyústiť do delikventného správania (Keijsers, 2011).
Utajovanie posilňuje intimitu
Aby sme v zakázaných vzťahoch mohli pokračovať, zväčša ich musíme tajiť. Výskumy ukazujú, že zdieľanie tajomstiev posilňuje intimitu i vzájomné sympatie a to dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí sa nepoznajú. (Aron, 1997). Spoločné tajomstvo zvyšuje záväznosť vzťahu a pomáha vytvoriť pocit, že už nie som „ja“ a „ty“, ale sú z nás „my“. (Richardson, 1988). Zakázané vzťahy sa odohrávajú mimo vnímania rodiny či kamarátov, preto nie sú „spoločensky otestované“, kvôli čomu si ich oveľa ľahšie zidealizujeme.
Čo robiť, ak vidím blízkeho v nevhodnom vzťahu?
Zákaz síce krátkodobo posilní vzťah, no z dlhodobého hľadiska sú oveľa šťastnejšie páry, ktoré cítia podporu od kamarátov a rodičov. Takéto vzťahy aj častejšie vydržia. (Sinclair, 2014). Ak so vzťahom blízkeho človeka nesúhlasíte, dajte mu to najavo, no komunikujte s ním pozitívne a nechajte mu priestor, aby sa sám rozhodol, či a dokedy bude vo vzťahu pokračovať. (Keijsers et al., 2011). Keď rodina a priatelia vyjadria znepokojenie nad zlým vzťahom, môže to jednotlivcovi pomôcť, aby sa odhodlal ku kroku, o ktorom možno uvažoval už dlhšie, a vzťah ukončil.
Čítajte tiež:
Dámy ak sa vám na brade objavujú chĺpky máme pre vás dôvody a riešenia
Prečo máte na iPhone maličkú dierku vedľa zadnej šošovky fotoaparátu
Podľa vedcov majú šťastní ľudia 8 spoločných znakov
