Trocha stresu je normálnou súčasťou nášho každodenného života a niekedy môže byť pre nás dokonca dobrý. Prekonanie stresujúcich udalostí nás môže urobiť odolnejším. Ale ak je stres závažný alebo chronický, napríklad spôsobený rozpadom manželstva alebo smrťou v rodine či šikanovaním, je potrebné sa ním okamžite zaoberať.
Je to preto, že opakovaný stres môže mať obrovský vplyv na náš mozog, čo nás vystavuje mnohým fyzickým a psychickým problémom.
Opakovaný stres je hlavným spúšťačom pretrvávajúceho zápalu v tele. Chronický zápal môže viesť k mnohým zdravotným problémom, vrátane cukrovky a srdcových chorôb. Mozog je normálne chránený pred cirkulujúcimi molekulami hematoencefalickou bariérou. Ale pri opakovanom strese sa táto bariéra oslabuje a cirkulujúce zápalové proteíny sa môžu dostať do mozgu.
Hippokampus je kritickou oblasťou mozgu pre učenie a pamäť a je obzvlášť náchylný na takéto narušenie. Štúdie ukázali, že zápal môže nepriaznivo ovplyvniť mozgové systémy spojené s motiváciou a mentálnou agilitou.
Existujú tiež dôkazy o chronických stresových účinkoch na hormóny v mozgu vrátane kortizolu a faktora uvoľňujúceho kortikotropín (CRF). Vysoké, dlhodobé hladiny kortizolu boli spojené s poruchami nálady a so zmenšením hipokampu. Môže tiež spôsobiť veľa fyzických problémov vrátane nepravidelných menštruačných cyklov.
Nálada, poznanie a správanie
Je známe, že chronický stres môže viesť k depresii. Zredukovaný hippokampus, ktorý je neustále vystavovaný stresovým hormónom a pretrvávajúcemu zápalu, je pozorovaný práve u pacientov trpiacich na depresiu.
Chronický stres nakoniec tiež mení chemické látky v mozgu, ktoré modulujú kogníciu a náladu, vrátane serotonínu. Serotonín je dôležitý pre reguláciu nálady a pohodu. V skutočnosti sa selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI) používajú na obnovenie funkčnej aktivity serotonínu v mozgu u ľudí s depresiou.
Poruchy spánku a cirkadiánneho rytmu sú častým znakom mnohých psychiatrických porúch, vrátane depresie a úzkosti. Stresové hormóny, ako je kortizol, hrajú v spánku kľúčovú modulačnú úlohu. Zvýšené hladiny kortizolu môžu preto ovplyvňovať náš spánok.
Okrem depresie a úzkosti môže chronický stres viesť k symptómom vyhorenia, ktoré tiež súvisia so zvýšenou frekvenciou kognitívnych porúch v každodennom živote. Môže rovnako viesť k zníženiu pocitu úspechu a zvýšenej náchylnosti k úzkosti.
Stres môže tiež narušiť našu rovnováhu medzi racionálnym myslením a emóciami. Napríklad stresujúce správy o globálnom šírení nového koronavírusu spôsobili, že ľudia začali vykupovať dezinfekčné prostriedky na ruky, vreckovky a toaletný papier. Obchodom chýbajú zásoby aj napriek ubezpečeniu vlády, že je daného tovaru dostatok.
Dôvodom je, že stres môže prinútiť mozog prejsť na „systém návyku“. V strese mozgové oblasti ako putamén, okrúhla štruktúra na spodnej časti predného mozgu, vykazujú väčšiu aktiváciu. Takáto aktivácia je spojená s tzv. hromadením. Okrem toho v stresových situáciách môže ventromediálna prefrontálna kôra, ktorá hrá rolu v emocionálnom poznaní ako je hodnotenie spoločenských vzťahov a učenie sa o strachu, zvýšiť iracionálne obavy. Nakoniec tieto obavy v podstate potlačia obvyklú schopnosť mozgu pre racionálne rozhodovanie.
Prekonanie stresu
Čo by ste mali urobiť, ak trpíte chronickým stresom? Našťastie existujú spôsoby, ako to vyriešiť.
Pozitívny vplyv na boj so stresom ma napríklad cvičenie. Cvičenie rieši zápal tým, že vedie k protizápalovej reakcii. Cvičenie okrem toho zvyšuje neurogenézu – produkciu nových mozgových buniek – v dôležitých oblastiach, ako je napríklad hippokampus. Zlepšuje tiež náladu a fyzické zdravie.
Ďalším kľúčovým kokom je socializácia. Keď ste v strese, relaxácia a interakcia s priateľmi a rodinou vás rozptýlia a pomôžu zmierniť pocity stresu.
Učenie môže byť menej zrejmou metódou. Vzdelanie vedie ku kognitívnej rezerve – zásobe myslenia – ktorá poskytuje určitú ochranu, keď máme negatívne životné udalosti. V skutočnosti vieme, že ľudia majú menšiu pravdepodobnosť, že budú trpieť depresiou a problémami s kogníciou, ak budú mať lepšiu kognitívnu rezervu.
Medzi ďalšie metódy patrí všímavosť, ktorá nám umožňuje všímať si a vzbudzuje zvedavosť na svet okolo nás a pomáha nám žiť v prítomnom okamihu.
Rovnako prospešným je byť nápomocný či dobrovoľníctvo.
Dobrovoľníctvo alebo pomoc pre charitu aktivuje systém odmeňovania vo vašom mozgu a podporuje pozitívne pocity ohľadom života.
Ak sa u vás prejavuje chronický stres, nečakajte a konajte. Včasné odhalenie a včasná účinná liečba sú kľúčom k dobrému výsledku a dobrému zdraviu.
Comments are closed.