Hladové doliny zívajú čoraz väčšou prázdnotou
Slovensko nepatrí k chudobným krajinám, ktoré by svojim obyvateľom nedokázali ponúknuť dôstojné podmienky na život. Aj napriek tomu však existuje niekoľko lokalít, ktorých slabá životná úroveň vyháňa domácich za lepším životom do iných regiónov.
Chudoba na Slovensku
Vysoká nezamestnanosť, nízke platy, katastrofálna občianska vybavenosť alebo nedostatok vzdelávacích inštitúcií. Aj takýto stav môžeme nájsť vo vybraných slovenských lokalitách, ktoré sú označované ako hladové doliny. Tento prívlastok si nevyslúžili náhodou, nakoľko slabá životná úroveň ich premieňa na vyľudnené regióny zívajúce čoraz väčšou prázdnotou. Hlavnou príčinou je samozrejme nezamestnanosť, ktorá dlhodobo prekračuje kritickú hranicu. Slováci často cestujú za prácou aj do zahraničia. Prečítajte si náš článok o tom, aké zamestnanie vyhľadávajú najčastejšie.
Vysoká nezamestnanosť vyháňa ľudí preč
Dôvody masívneho odchodu obyvateľov z tzv. hladových dolín určite neprekvapia. Možnosť zohnať si prácu, nie to ešte dobre platenú, je totiž v týchto končinách problém. Aj preto patria vybrané lokality k miestam, v ktorých reálne hrozí vyľudnenie. Potvrdzuje to aj nadpolovičný podiel rodákov z týchto regiónov, ktorí z celkového počtu 90 000 Slovákov meniacich počas minulého roka bydlisko, žili predtým práve tu.
Problémové hladové doliny Slovenska
Rimavská Sobota – Malo to byť atraktívne centrum Gemeru, no je to len vyľudnený okres bez možností. ÚPSVaR ho už pár mesiacov vkuse radí k okresom s najvyššou nezamestnanosťou, ktorá už v minulosti prekročila aj alarmujúcu 30% métu.
Revúca – Susedia Rimavskej Soboty z Revúcej žijú v ďalšej kritickej lokalite, ktorá zíva čoraz väčšou prázdnotou. Najväčšími zamestnávateľmi sú tu školy a nemocnica, čo jasne vypovedá o slabých pracovných možnostiach.
Medzilaborce – Mestečko na východnom konci republiky sa takisto nemá čím chváliť. V jeho uliciach ubúda mladých, ktorí utekajú do Košíc a do Bratislavy, čo potápa aj posledné pokusy o oživenie ochromeného realitného trhu a vytváranie pracovných miest.
Dobšiná – V minulosti slávne banské mesto, dnes len jedna z hladových dolín, v ktorých sa trápia aj mladí, aj starí. Nezamestnanosť prekročila 20% už dávnejšie a zdá sa, že pod túto hranicu sa tak skoro nevráti.
Modrý Kameň – V Modrom Kameni bolo minulý rok zaevidovaných len 15 nových adries. Toľko vznikne v Bratislave zhruba za hodinu, aj to musia byť úradníci na katastri spomalení. Slávne na tom nie je ani okresné mesto Veľký Krtíš, kam Modrý Kameň spadá, pretože jeho nezamestnanosť atakujúca 20% ho radí k ďalším hladovým dolinám.
Trend masívneho odchodu Slovákov do Bratislavy a do okolitých západoslovenských miest sa netýka len hladových dolín. TASR zverejnila v polovici júla správu o tom, že veľká migračná vlna zasiahla aj Prešov a Banskú Bystricu. Informácie hovoria najmä o presune mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sa vo veľkom sťahujú do Bratislavy a Trnavy. Na úroveň hladových dolín sa zatiaľ nechytajú, no aj tento vývoj by mohol byť varovaním do budúcna.
