Asi každému sa to stalo, pokiaľ ráno, či podvečer cestuje hromadnou dopravou, že tam niekde vzadu na sedadlách, ktoré akoby pravidelne sú obsadené mladými, vyhrávajú o dušu hudbou. Kedysi niečo nenormálne, veľký magneťák ste si síce naplnený drahými baterkami mohli prenášať, ale kto by to robil… len blázon. Dnes akoby bláznov bolo viac. Očividne mladíci, čo si zapnú mobil na plné gule, chcú, aby každý na okolo videl aký je on frajer, má mobil. Skvelé. Kedysi sa chlapci statovali ak mali nožík, peknú sekierku, či vyšívanú košeľu. Dnes, po sto rokoch idiot frajerí s tým, že má mobil a vie si troma tlačidlami zapnúť pesničku. Akoby pravidlom bolo púšťať to najtupejšie techno a trápne moderné diskotékové šlágre a ďalším pravidlom je slovenský rap prešpikovaný vulgarizmami hrubého zrna. Veľký kápo s gaťami akoby doplna naplnenými vlastnými výkalmi, padajúc mu zo zadku držiac sa zázračne niekde pod pásom. Mobil si otočí do priestoru tak aby jeho hudba čo najlepšie prechádzala celým autobusom, alebo nenápadne len k nemu… len nech každý vidí akú pesničku si stiahol, že to vie. Lebo na neho nikto nemá.
Z reproduktoru sa ozýva „hudba“, vychádzajúca niekde zo slovných rýmovacích súbojov, len tí, čo žáner prespievali do slovenčiny, do zmyslu tejto hudby nepasujú rovnako ako Eminem. Večne nespokojní, večne tvrdý veľkí frajeri za mikrofónom, rýmujúc básničky ako detičky v škôlke, navzájom sa urážajú, pritom veľkí priatelia. Každý sa hrá na tvrdého rappera, lebo „on tu bol doteraz, a ten ďalší prišiel až po ňom a len on vie čo to je robiť rap“. Aby vôbec bol rapper zaujímavý, musí do detskej riekanky pridať sedem kýblov nadáviek a vulgarizmov. Potom takáto skladba môže prilákať dnešnú mládež a môže tiež vyvolať túžbu toho s plnými gaťami, aby si „skladbu“ pustil na plné gule. To že má rapper „za predkožkou encián a chodí žúrovať jak pavián“ tým pádom počuje v autobuse každý. Otočte sa na mladíka, milovníka hudby a mobilov a obdarí vás kyslím pohľadom nezletilého vraha. „Čo je, máš nejaký problém, chceš na pi…?“ No to teda gratulujem. Pesničky (alebo že by výchova) majú aj vzdelávací charakter. Používanie vulgarizmov je úplne bežné, veď sú v pesničkách rôznych obľúbených „spevákov“ a iných tejto „hudby“. Nič nenormálne alebo nespoločenské.
Asi najkrajší bol zážitok, keď minulý rok v Ostrave v MHD linky 105 z centra hrala mladíkovi skladba slovenských rapperov hlasno na pokraji kolapsu jeho postaršieho telefónu. Ale hlavne že hralo a počuli to 17 ľudia vo vnútri. Zakončenie vypeckovanej skladby bolo naozaj čisto slovenské, jasné a stručné. Spievalo sa „pi*e, pi*e, pi*epi*epi*epi*eee, PI*E!. Namiesto hviezdičky si dajte prvé písmenko zo slova „čaj“. Opäť mladík v šiltovke a gaťami na pol žrde s výrazom krivej huby kápa machra na tretiu len zazrel s úškrnom po ľuďoch na ich reakcie s nohou o sklo vedľa dverí, akoby celý autobus financoval on a môže si púšťať čo chce. Nuž ak je chlapec Slováčisko a počúva takúto hudbu, potom chápem, prečo nie všetci Slováci sú v Čechách vítaní.
Ale takéto prípady sú na dennom poriadku. Nie je to len rap. Pred rokmi to bola jedna maďarská techno skladba, opakujúca sa do šialenej slučky, obľúbená dokonca aj na severnom Slovensku. Dnes sú to nie len rap ale aj tie, ktorých máme pokrk keď ich v rádiu hrajú po celý deň 20x. Tešíte sa domov, v práci ste museli na oranžovom najpočúvanejšom rádiu počúvať Tinu a Rytmusa možno 50x za celé doobedie a v tom vám ho 4x za sebou pustí dievčina v čmeliačích okuliaroch a veľkou ružovou žuvačkou, ktorá už už vypadne z jej úst. Nech si idiot robí diskotéku, v poriadku, ale určite nie v MHD. Nie každý cestuje v MHD dobrovoľne, nie každý má pokojné myšlienky, nie každý mal dobrý deň a nie každý má pohodovú prácu. V Banskej Bystrici minulý rok jeden pán oslovil takéhoto idiota a dostal s päsťou s mobilom bez slova do hrude. Ani jeden ani druhý nič nevyriešili. Či si pán mobil nechal, alebo len skladbu vypol, k takej informácií sme sa už nedostali. Nič menej na zamyslenie to stojí za to. Či nie?
Zažili ste niečo podobné aj vy?
Comments are closed.