Ktorý národ je najgramotnejší?

0
1390

Takto znie výsledok prieskumu, ktorý hodnotil gramotnosť krajín sveta. Na prvých priečkach sa umiestnili severské krajiny na čele s Fínskom.

gramotnost2

Fínsko nie je len krajina tisícich jazier. Je to aj krajina známa najkvalitnejším vzdelávacím systémom. Je tiež domovom populárneho a obľúbeného spisovateľa Tova Jassona.

Prieskum gramotnosti Johna Millera, riaditeľa Central Connecticut State University v USA, nezohľadňoval len výsledky testov čítania s porozumením, ale aj tzv. gramotné návyky krajín. Sú to charakteristiky a zvyklosti národov, ktoré gramotnosť podporujú a rozvíjajú, napr. počet knižníc, množstvo dostupnej dennej tlače, priemerná dĺžka školského vzdelania a vybavenosť počítačmi. Medzi hodnotené údaje o 200 krajinách sveta patrili okrem iného aj výsledky testov PISA (organizované OECD). Len 61 krajín splnilo kritériá a dostalo sa do rebríčku gramotnosti.

Severské zeme dominovali na vrchole rebríčka: v prvej pätici sa za Fínskom umiestnilo Nórsko, Island, Dánsko a Švédsko. Šieste miesto získalo Švajčiarsko, nasledovalo USA na ôsmej priečke. Trojicu na posledných miestach tvorili Thajsko, Indonézia a Botswana.

„Faktory, ktoré sme hodnotili, predstavujú komplexný a citlivý obraz o kultúrnej vitalite krajiny,“ tvrdí Miller, „tieto črty sú esenciálne pre úspech jednotlivca, ale aj národa ako celku, v ekonomike založenej na vedomostiach (knowledge-based economics). Tá má byť v budúcnosti pre našu spoločnosť kľúčovou.“

Význam a hodnota gramotnosti a gramotnej spoločnosti rastie a jej potreba je každým dňom evidentnejšia. Mnoho jednotlivcov, ba dokonca i celé spoločnosti investujú obrovské úsilie, aby podporili gramotnosť, zatiaľ čo ostatní to berú ako samozrejmosť. Spoločnosti, ktoré nemajú zaužívané tieto gramotné návyky, často chátrajú, sú podvyživené, majú tendencie k nerešpektovaniu ľudských práv a dôstojnosti človeka, sú kruté a panuje v nich nenávisť.

gramotnost

Tento výskum odhalil, že ak by krajiny boli hodnotené len podľa schopnosti čítať s porozumením, výsledky by boli značne odlišné. Na základe tohto jediného kritéria by sa spolu s Fínskom na prvých priečkach umiestnil Singapur, Severná Kórea, Japonsko a Čína.

Ak zohľadníme údaje o akademických a verejných knižniciach (a aj rozsiahlosti a vybavenosti týchto knižníc), na prvé miesta vybehnú Estónsko, Lotyšsko a Nórsko. Kritériá ako priemerná dĺžka školského vzdelania, vybavenosť počítačmi a dostupnosť tlače tiež ovplyvňujú rozmiestnenie krajín na jednotlivých priečkach.

Miller tvrdí, že Fínsko, Nórsko, Island, Dánsko a Švédsko dosiahli najvyššie miesta práve preto, že v ich kultúre je hlboko zakorenený obdiv k literatúre a vzdelaniu.
Fínsky autor Aki Ollikainen vraví: „Najdôležitejšie je, že vzdelanie je pre všetkých, čítanie a vzdelanie sú vnímané ako dôležité aj robotníckou triedou a povolanie učiteľa je spoločnosťou oceňované.“ Ďalej dodáva, že je veľmi hrdý na vzdelávací systém vo Fínsku a fínske knižnice. „Každý tu má príležitosti a podmienky na čítanie a na vzdelávanie. Vo Fínsku sme na to zvyknutí a je to samozrejmosť, ale globálne je niečo také skôr luxus.“

Výsledky tohto prieskumu nám jasne vyslali správu: musíme naše deti naučiť viac čítať tak, aby ich to bavilo. Kým nebudeme (radi) čítať, výsledky testov sa nezmenia. Prečo by sme nechceli byť na vyšších priečkach v tomto alebo v podobných prieskumoch?

Musíme deťom ukázať krásu v čítaní kníh, naučiť ich milovať knihy a rozvíjať lásku k čítaniu už od skorého detstva.

Zdroj: theguardian.com

ZANECHAŤ ODPOVEĎ