Či už je to priateľ, kolega, manželka alebo spolubývajúci, občas sa musíme všetci ospravedlniť. Aby ste sa ubezpečili, že vaše „prepáč“ vyznie správne, vyhnite sa týmto chybám.
Poviete: ,,Prepáč, ale…“
Používanie ,,ale“ naznačuje výhovorku a podkopáva úprimnosť slov.
Najúspešnejšie ospravedlnenia sú krátke, originálne a zvyčajne obsahujú iba tieto časti: potvrdenie o tom, že si uvedomujete ako váš skutok zasiahol inú osobu a plán, čo budete robiť aby sa to nezopakovalo.
Poviete: Je mi ľúto, že si sa cítil byť…“
Nielenže tým zneúctite pocity druhej osoby, ale ešte pri tom hádžete vinu na nich. Znie to ako: ,,Je mi ľúto, že si sa cítil byť dotknutý tým, čo som urobil, ale nie je mi ľúto, že som to urobil.“ Pokiaľ ide o ospravedlnenie, úprimnosť a pokora sú tou správnou cestou. Nie je naozaj čas na vaše ego a snažiť sa mať pravdu, za predpokladu, že je vaším konečným cieľom odpustenie a nie ďalšia nenávisť.
Snažíte sa to všemožne vysvetliť
Vysvetlenie prečo ste urobili to čo ste urobili je nedna vec, no snažiť sa to vysvetliť do takej miery, že sa ospravedlnenie sa stane výhovorkou je druhá. Povedzme, že si váš priateľ nedávno prešiel ťažkým rozchodom a vy máte pocit, že ste mu neboli dostatočnou oporou. Nehovorte: ,,Je mi ľúto, že som tam pre teba nebol, ale mal som pracovné stretnutie a musel som naplánovať oslavu a ďalší deň som musel íst do banky ako som ti hovoril“…namiesto toho povedzte: ,,Prepáč, ze som tam pre teba nebol, bolo toho na mňa veľa.“
Vypršal vám čas
Správne ospravedlnenie neprichádza skoro ani neskoro. Niekedy ľudia potrebujú vychladnúť, no ak prídete príliš skoro, riskujete, že ich zachytíte v čase, keď vám ešte nie sú ochotní odpustiť. Ak čakáte príliš dlho, môžu si myslieť, že je vám to jedno. Nájdite zlatú strednú cestu a uspejete. Ale pamätajte, že vo väčšine prípadov je lepšie neskoro ako nikdy.
Čítajte tiež:
