Povinná karanténa nahnala partnerské dvojice do zajatia zdieľaného životného priestoru štyroch stien. A to bez ohľadu na to, či ide o manželov, ktorí sú svoji treba 10 rokov, či páry, ktoré sa nachádzajú ešte len vo fáze vzájomného spoznávania. Psychológovia po celom svete hovoria o tzv. akceleračnom efekte. Pre mnoho dvojíc to znamená, že sa chleba bude lámať skôr, než si vôbec boli ochotné pripustiť. Bezpečnostné opatrenia sa síce už pomaly uvoľňujú, ale odborníci už teraz varujú pred druhou vlnou, ktorá by nás mohla nahnať späť do našich domovov. Potom iste oceníte akékoľvek rady, ako sa k svojmu partnerovi v tejto výnimočnej situácii správať alebo na čo si dať pozor a čo robiť, ak už cítite nutkavú potrebu ho zasiahnuť panvicou po hlave.
Čas pre seba – v karanténnej domácnosti vzácnejší ako droždie
Je dobré si uvedomiť, že človek nie je a primárne stvorený na to, aby so svojím partnerom trávil čas 24/7. Čo je práve extrém, ku ktorému ho súčasná situácia núti. Prirodzenou bariérou býva za normálnych okolností vo väčšine prípadov doba, ktorú jeden alebo obaja partneri trávia v práci. Táto hranica sa teraz rozplynula, ľudia totiž prešli hromadne do režimu home office. A to často v podmienkach, ktoré takémuto štýlu pracovného nasadenia nie sú príliš naklonené. Jednoduchšie to budú mať tí, ktorí obývajú rozľahlý rodinný dom, predovšetkým ale mladé páry si pre klasické spolužitie vystačia napríklad s bytom formátu štúdia. Pokiaľ tu ale trávite väčšinu svojich dní vo viacerých ľuďoch, je takmer nemožné nájsť si priestor sami pre seba.
„Nachádzame sa vo fáze bezprecedentnej neistoty. Stresová záťaž je vysoká, a s každým dňom izolácie ešte graduje,“ upozorňuje vzťahová trénerka Rachel Wrightová pre server Talk Space: „Zrazu sa ocitáte na jednom mieste s partnerom, trávite tak celé dni a nemôžete odísť. Ak na to nie ste zvyknutí, tak v spojení so všetkým, čo sa deje okolo nás, je to skrátka ťažké na spracovanie.“ Základom podľa Wrightovej je komunikácia medzi oboma partnermi – postupovať tak, aby vzájomne došli ku kompromisu, ako stanoviť mantinely svojho osobného priestoru . A to v pracovných i bežných veciach. Vo všeobecnej rovine odporúča dohovoriť sa na pevnom rozvrhu, aby sa predišlo vzájomnému prekrikovaniu sa do telefónu. Ale nemalo by sa zabúdať ani na čas strávený naozaj len sám so sebou – v sprche, na prechádzke, na chate s priateľmi.
Americká lifestylová televízna stanica TLC prichádza v tejto dobe s novým formátom jedného z jej najúspešnejších relácií – v reality šou 90-dňoví snúbenci: Osobná karanténa (90 Day fianc: Self-Quarantined) ponúkne od soboty 23. mája 2020 v 20:00 extenziu príbehov obľúbených párov z predchádzajúcich sérií, a zameria sa na to, ako tieto partnerské vzťahy, často šité na kolene horúcou ihlou, zvládajú túto špecifickú zaťažkávaciu skúšku. Jednými z protagonistov sú aj manželia Andrei a Elizabeth Castravetoví. Aj tí potvrdzujú, že je dobré sa sústrediť na niečo iné ako na svoju drahú polovičku. „Trpezlivosť, trpezlivosť, trpezlivosť!“ vyzdvihuje hlavný predpoklad zvládaniu karantény Elizabeth: „Skúšajte doma hľadať akékoľvek vyžitie, ktoré vám ozvláštni deň. Nemusíte tráviť hodiny na mobile, chvíľku treba len myslite na to, že idete so svojim partnerom kempovať do prírody. Čokoľvek, čo vás donúti myslieť na niečo pozitívne!“
Do boja s úsmevom na tvári
Pozitívne myslenie je kľúčom k tomu, aby ste totálne nezcvokli. V partnerskom spolužití to platí obzvlášť. Antropologička Helen Fisherová verí, že vzťahy s pevnými základmi z toho môžu jedine vyťažiť: „Táto situácia prospieva významnému osobnému rastu na úrovni partnerských vzťahov. A niektoré páry porastú spoločne, a u niektorých to naopak povedie k rozpadu,“ oznámila americkému magazínu The Atlantic.
S väčšinou akademickej obce sa zhodne na tom, že v súčasnej situácii dochádza k rozpadu klasického scenára začínajúceho vzťahu – zoznámenie, prvá schôdzka, prvý bozk, prvý sex, to všetko nasledované vážnou debatou, o tom, čo sa medzi oboma stranami deje, a aký význam tomu vzájomne prisudzujú. Táto akceleračná funkcia karantény značne posúva moment, kedy tento kľúčový rozhovor medzi partnermi prebehne, pretože často chcú alebo aj musia s týmto človekom tráviť ďaleko viac času ako predtým.
Problémy samozrejme postihujú aj stabilnejšie partnerstvá. Bolo by naivné si myslieť, že je vo vašej moci predísť názorovým výmenám. Tie nepochybne prídu, jediné, čo môžete korigovať je, ako sa k nim postavíte vy osobne. „Celkom určite!“ reaguje Elizabeth Castravetová na otázku, či by sa na karanténu malo pozerať ako na skúšku toho, čo vzťah vydrží: „Viem o mnohých pároch, ktoré si nejakou skúškou museli prejsť, a verím, že takéto neočakávané prekážky len prispievajú k tomu, aby sa človek niečo dozvedel o tom druhom. Vo svojej podstate je tento nútený trávený čas spolu skutočným požehnaním!“ dodáva. Opäť sa tak vraciame k základnej mantre karantény – zostaňte pozitívne naladení.
Nejeden pár bude v tomto období zvádzať boj s negatívnosťou – najviac toxická je samozrejme tá, ktorá smeruje voči človeku, vedľa ktorého sa každý deň prebúdzate, a s ktorým teraz trávite celé dni. A to vás stavia do nezávideniahodnej pozície takmer konštantného svedka toho, čo vás na vašom partnerovi irituje na zbláznenie. Psychológovia upozorňujú, že ak začnete svojmu náprotivku vytýkať jeho chyby hysterickým spôsobom bez jediného náznaku konštruktívnosti, rútite sa do pekiel. Nepomáha ani všeobecná ľudská tendencia – pripísať svoje chyby a nedostatky externým vplyvom, zatiaľ čo túto výhodu nie ste ochotní dopriať aj svojmu partnerovi. Kým váš skrat ospravedlňujete štýlom „to tá karanténa“, partnerovi nastavíte zrkadlo štýlom „pretože si sebecký“. Uvedomte si, že aj partner teraz prežíva ťažké časy a pravdepodobne sa mu honia hlavou úplne rovnaké otázky ako vám.
Štyri v zajatí jednej
Existuje niečo ako pravidlo štyroch – len a len štyri dobré spomienky prebijú jednu zlú. Nepomer tu je evidentný. Jediná rada, ktorá sa ponúka – hľadajte a nevzdávajte to. Myslite na to, čo pekného ste spolu prežili, nie na tie chvíle, keď celý váš život hrozil explóziu. Je vedecky dokázané, že nostalgia môže pozitívne ovplyvniť vaše očakávania od budúcnosti, pokiaľ ale správne vyselektujete to, čo vám prinieslo nejaký úžitok, nikdy nie naopak. „Dokáže vytiahnuť aj tú najväčšiu maličkosť, akúkoľvek drobnosť, ktorú som kedy urobil. A verím, že s tým ešte neskončila,“ zveril sa Wall Street Journal istý Ellis Vincent, ktorý so svojou manželkou Kimberly uviazol na koronavírusom napadnutej výletnej lodi Diamond Princess. To je názorná ukážka toho, ako sa to robiť nemá!
Svoje o tom viedia aj manželia Castravetovi. Tomu, že teraz môžu žiť spolu v USA, predchádzala podobne ako u väčšiny účastníkov 90-dňoví snúbenci (90 Day fiancé) séria peripetií smerujúcich k zisku zelenej karty pre Andreia. To, čo si manželia museli vytrpieť, im, zdá sa, pomáha brať veci nejako viac s nadhľadom: „Povedala by som, že ako muži, tak ženy, môžu nájsť mnoho foriem vyžitia, aby sa v karanténe zabavili, aby boli produktívny. Ja osobne sa snažím zachovať pokoj v duši ešte viac ako kedykoľvek predtým, pretože viem, že ak sa nechám vytočiť, ublížim tým primárne sebe. Pozitívne myslenie – to je kľúč k celej tejto prekérnej situácií. Ale červené víno tiež pomáha,“ radí Elizabeth.
Sociálny život nekončí, iba sa vyvíja
Nariadená karanténa dokonca nie je pokynom stopnúť všetky sociálne kontakty, ako sa veľa ľudí mylne domnieva. Táto do extrému dovedená tendencia naopak škodí. Urobte si čas na svoju širšiu rodinu a priateľov. Vieme, nemôžete sa s nimi stretnúť osobne, využite teda všetkých možností, ktoré ponúka 21. storočie. Raketový nárast hodnoty akcií platforiem ako je FaceTime alebo Zoom svedčí o tom, že sa tak už deje. Vznikajúce páry chodia na prvé rande miesto do kaviarní do chatovacích miestností. Rodiny sú v intenzívnejšom kontakte, pretože akosi nie je toho toľko okolo čo robiť. Jednoducho sa nestráňte, pretože vo výsledku sa tiež môžete dočkať rozpadu vašich sociálnych väzieb. Tými to začína, a do partnerského spolužitia sa to potom nevyhnutne prenesie. Nehľadiac na to, je vždy dobré sa so svojimi problémami zveriť aj niekomu ďalšiemu. Už treba len kvôli pestrosti názorov.
Andrei Castaver, ktorého celá rodina žije v Moldavsku, dosvedčuje vyššie načrtnuté výhody: „So svojimi rodičmi a bratom som teraz vlastne v kontakte častejšie, pretože nemám nič iné na práci. Tak prečo ten čas nevyužiť k chatovaniu s príbuznými a kamarátmi v zahraničí? Hlavne sa modlím, aby sa im nič nestalo. V tejto dobe by bolo totiž šialene zložité vycestovať späť domov. A to ani nehovorím o návrate do USA! To by bolo takmer nemožné.“ Každá minca má však dve strany: „Moje vzťahy s Elizabethininou rodinou tiež počas karantény posilnili,“ smeje sa Andrei: „Predovšetkým preto, že sa s nimi nemusím vídať, čo vo výsledku vedie k tomu, že sa nemusím nechať rozčuľovať ich nekonečnými poznámkami. „
