Mucholapka obyčajná je jediná suchozemská mäsožravá rastlina. Živý sa drobnými živočíchmi. Na lov používa pasce, do ktorých láka hmyz na sladký nektár. Zachytiť pomalšieho chrobáka sa nám nemusí zdať až také náročné, mucholapka však loví aj lietajúci hmyz.
Keď sa do pasce dostane prilákaný hmyz, musí ju rastlina rýchlo zaklapnúť, potom sa začína náročný a zdĺhavý proces trávenia koristi. Na takýto lov rastlina spotrebuje veľa energie.
Aby mucholapka zbytočne energiou nemrhala a nezatvárala pasce naprázdno, vyvinula špeciálny systém, pomocou ktorého rozlíši skutočnú korisť od falošného poplachu. O tejto jej schopnosti hovorí nová štúdia publikovaná vo vedeckom časopise Current Biology.
Vedci sa snažili zistiť, ako rastlina vie, kedy zaklapnúť pascu a kedy nie. Ako to, že sa nedá oklamať kvapkou rosy alebo dažďa?
Na okraji pasce sa nachádza zopár citlivých chĺpkov, ktoré výskumníci dráždili tak, aby napodobnili prítomnosť hmyzu v pasci mucholapky. Pozorovali odpoveď rastliny na podnety.
Až po podráždení dvoch vláskových senzorov, krátko po sebe, rastlina zaklapla pascu. Ďalšou stimuláciou vedci napodobňovali hmyz bojujúci v pasci o prežitie. Na to mucholapka reagovala uvoľnením špeciálneho obranného hormónu – kyseliny jasmónovej. Tú istú látku uvoľňujú aj ostatné nemäsožravé rastliny, keď sú požierané hmyzom. U mucholapky kyselina jasmónová spúšťa uvoľňovanie tráviacich štiav. Po piatom podráždení uvoľnila rastlina látky, pomocou ktorých vstrebáva živiny.
Mucholapka má teda špeciálny počítací systém – podľa počtu stimulácií vie, či a ako reagovať.
Zdroj: sciencemag.org
