O tom, že cestovanie v MHD vám môže zhoršiť zdravotný stav nemožno pochybovať. Nehovorme teraz o tom, že neraz prídete o nervy, keď to niekde stojí, nezastaví vám na zastávke, ujde vám pred nosom autobus, ktorý mal ísť až o pár minút a ďalšie situácie, pri ktorých vám cestu znechucujú a strpčujú smradľaví spolucestujúci. Sú to hluční mladí, ožrani a rôzne indivíduá, ktoré si myslia že ich zapnutý mobil s ich štýlom hudby, alebo tuc-tuc-tuc ozývajúci sa MP3 prehrávač cez slúchadlá nikomu nevadia. Chcel som ale o inom. O tom, že len o nervy sa dá prísť, ale aj o klasické zdravie. To zdravie, ktoré máte len jedno.
Dovolil som si vlastný súkromný výskum a k jeho výsledku som sa dopracoval nevedome a nechtiac až potom, ako výskum skončil. Trval celkovo viac ako rok a prináša zaujímavé výsledky. Ako som sa k nemu dopracoval? V posledných rokoch cestujem výhradne autom. Z domu sa do práce dostanem cez tri autobusy a to aj tak s cestou dlhou buď 40 minút dlhou, alebo ak sa autobusy nepočkajú, aj 70 minút. To je dôvod, prečo naozaj musím cestovať s autom. Stalo sa medzi zimou a jarou roku 2010, že som bol odkázaný na MHD a auto bolo v servise. Aj dve pracovné úlohy na inom mieste hlavného mesta som musel riešiť cez MHD. Špinavé električky, smrad a zmes ľudí rôzne chorých, rôzne pozerajúcich z každej strany. Keď prestalo obdobie nutnosti cestovať MHD, nastalo obdobie na „pé-enke“. Samozrejme, čo iné ako vírusové ochorenie.
Na jeseň toho roku som skrátka chcel nechať auto v garáži z určitých dôvodov, nech si užijem trochu aj bez neho a vychutnám si koniec leta, keďže žiadna dovolenka nebola, žiadne slnko tiež, nech sa prejdem. Dovolenku si v práci dovoliť nesmiem, to by som asi prišiel o prácu, ale nechcem približovať dôvody a ani zamestnávateľa, mal by som problémy. S dobrým zámerom to opäť neskončilo dobre. Opäť nejaké vírusové ochorenie, na šťastie ďaleko slabšie, než to minulé.
Od posledného Silvestra mám nepojazdné auto, odkázaný som na priateľov, ktorí majú po novom takmer rovnakú trasu. Späť sa však vraciam opäť autobusom. Chcem sa poďakovať kýchajúcej maďarsky hovoriacej rómskej pani ktorá kýchala do priestoru, lebo to považovala za správne riešenie. Ironické poďakovanie patrí aj slečne, ktorej sa utrhla brašňa s notebookom a zanadávala, po čom si ešte rezko zakašľala a tak v jednom vozni električky mimo už dávno prítomných vírusov pobehovali zmesy ďalších. Kde som teraz? Sedím doma na zadku na ďalšej mojej „pé-enke“ a uvedomujem si, že všetko to vírusové svinstvo môžem nachytať len na jedinom mieste. V dusných zatvorených električkách, kde kadekomu vadí otvorené okno, hlavne že sa ide zadusiť. V tých istých električkách, kde kadekto chytá kadečo, kašle a kýcha okolo seba, utiera sople do sedačiek a dýcha na ostatných.
Nakoniec tohto môjho názoru chcem len pripomenúť, že chorý som bol celkovo od roku 1998 len 3 krát a to v každom prípade, čo ma okolnosti prinútili používať MHD. Športujem, plávam aj behávam. Žijem zdravo, ale to mi je na nič platné. Na imunitu si kupovať vitamíny je blbosť. Ani jeden nepomáha a nezaberá, možno obsahuje nejaký vitamín, ale cez tabletky posilňovať imunitu nejde. Ak som preháňal, odpusťte. Ak ale chce niekto uvádzať môj „výskum“, tak ma prosím citujte ako Mareka Dojču (Marek Dojča :- ) ďakujem.
Redakcia
Vydaním článku o smrade v MHD sa povzbudil Marek, ktorý nám poslal svoj názor, ktorý sme s jeho súhlasom prepísali do vydateľnej podoby a po odsúhlasení upravenej podoby aj vydali (článok vyššie). Vaše názory a články sú naďalej vítané na emailovej adrese redakcia*zaujimavosti.net
