Toto je jedna z najlepších kníh roku 2014. Príbeh toaletárky a likvidátora kníh je originálny, zábavný, netradičný. Vo Francúzsku spôsobil malé zemetrasenie – prvý náklad v malom vydavateľstve sa vypredal v deň vydania. Nasledovali dotlače, autorské práva kúpilo zatiaľ 25 zahraničných vydavateľstiev vrátane Slovenska a autora začali obliehať filmári i producenti. Je to príbeh o mužovi s nešťastným menom a nájdenom USB kľúči, ktorý mu zmenil život.
Niektorí ľudia sa narodia hluchí, nemí alebo slepí. Iní sú škuľaví, majú zajačí pysk alebo škaredý vínovočervený fľak na tvári. Ardlo Buret prišiel na svet s bremenom zákernej prešmyčky. Keď sa pohráte s jeho menom, z takmer normálneho mena Ardlo Buret razom vznikne Bulo Retard. Táto nechutná slovná hračka mu zunela v ušiach od prvých krokov a prischla mu na celý život…
Čitateľ z vlaku je nádherný príbeh o neviditeľných ľuďoch, mimoriadne ľudský, zábavný a dojímavý. Zahraničné médiá prirovnali tento výnimočný román k dielam Jonasa Jonassona, autora svetoznámeho Starčeka, ktorý vyliezol z okna a zmizol. Na francúzskom trhu spôsobila kniha malé zemetrasenie a práva následne kúpilo množstvo krajín vrátane Slovenska.
Ardlo má naozaj čudesný život. Pracuje ako operátor supermoderného stroja na šrotovanie kníh. Každé ráno o 6:27 cestuje do práce vlakom a cestujúcim číta stránky z kníh, ktoré zachránil pred zničením. Nerobí to pre ľudí, predčítavaním vyslobodzuje slová z ukoristených stránok kníh, aby tak zavŕšil ich krutý osud.
A nie je jediný, kto slovám prejavuje úctu.
Vrátnik z tejto skazonosnej továrne recituje verše klasikov i vlastné a umravňuje nimi nespratníkov.
Toaletárka na verejných WC Julie píše texty, ktoré povznášajú i zabávajú, ale zároveň si bez ľútosti podávajú všadeprítomnú hrubosť, hlúposť a ľahostajnosť. Práve USB kľúč s jej textami náhodou Ardlo nájde a rozhodne sa vypátrať tajomnú Julie…
Začítajte sa do úryvku z novinky Čitateľ z vlaku o 6:27:
Kľúč vstúpil do života Ardla Bureta ako jedna z najväčších možných náhod. Nemohol ho nezbadať alebo sa jednoducho tváriť, že ho nevidí. Mohol takisto skončiť v iných rukách a stretnúť sa s celkom iným osudom. No stalo sa len to, že keď jedného zimomravého marcového rána sklopil, ako vždy, sedačku vo vlaku, vypadol z nej kľúč. Nepatrná plastová vecička, len o máličko väčšia než dominový kameň, poskočila na podlahe vagóna a zastala medzi jeho chodidlami. Najskôr sa nazdával, že je to zapaľovač, no potom zistil, že ide o kľúč USB, o celkom bežný typ USB kľúča tmavočervenej farby. Zodvihol ho, poobracal v prstoch a netušiac, čo s ním urobí, vložil si ho do vrecka saka.
…keď sa večer vrátil domov, nešiel, ako každý deň, nakŕmiť rybičku Rougeta de Lisle, ale vrhol sa na prenosný počítač, zasunul kľúč do portu a dvakrát klikol na ikonku „otvoriť“.
Zarmútený Ardlo neveriacky hľadel na devätnásťpalcovú obrazovku. Na kľúči sa otvorila iba prázdna stránka. V svetielkujúcej nekonečnosti obrazovky napokon objavil jedinú zložku, ktorá však mala neveľmi sľubný názov „Nový priečinok“ a nesľubovala nič vzrušujúce. Ukazovákom ťukol na tlačidlo myši a zrazu sa odomkli brány neznáma. Bolo ich tam sedemdesiatdva, sedemdesiatdva textových priečinkov bez akéhokoľvek iného označenia, len s príslušným poradovým číslom. Cítil sa zaskočený. Nastavil kurzor na prvý súbor a nedočkavo klikol.
