Temná kauza Bratislavy v knihe Prípad Agonista od Michala Čierneho

0
1400

Prípad Agonista, IKARV súčasnosti je na európskom trhu s omamnými látkami okolo 400 umelých drog, pred desaťročím umelá droga až taká bežná nebola. Dnes sa experimentuje  so všetkým a aj sami závislí sú schopní namiešať si čokoľvek bez ohľadu na to, že by za to mohli zaplatiť vlastným životom. Prípad Agonista je inšpirovaný zaujímavou kauzou, keď sa zdalo, že Bratislava by sa mohla presláviť práve výrobou jednej z najlepších umelých drog.

„Zvláštne, že ešte nikto neobjavil jeho miestečko. Blízke nákupné centrum tu vybudovalo dočasný skladový priestor. Ten bol funkčný len cez deň. Celú noc sem nepáchla ani noha. Krásne miesto a nádherný pocit… V žilách mu začala prúdiť životná sila a dávka eufórie.“

Ľudské trosky, bezdomovci, štetky, spodina zbavená ľudskej dôstojnosti vďaka neuhasiteľnej túžbe po drogách. To je odvrátená tvár Bratislavy, s ktorou majú do činenia vyšetrovatelia v Prípade Agonista. Nezvyčajné a podozrivé úmrtia drogovo závislých signalizujú, že na trhu sa objavila nová, nebezpečná droga. Dominik so Slávom sledujú dílera z Rače, aby vypátrali jeho dodávateľa. Všetky stopy vedú k Albáncovi, ktorý má v Bratislave  niekoľko stánkov s rýchlym občerstvením. Detektívi zistia, že šikovný díler sa s Albáncovou podporou  pokúša o výrobu novej lacnej umelej drogy, ktorá by nahradila heroín. S vidinou astronomických ziskov díler testuje novú drogu na bezmocných klientoch. O fentanyl vyrobený v Rači prejavujú záujem Česi, Rakúšania a ostatní drogoví bosovia.

Po dvoch úspešných knihách Prípad Vendéta a Prípad Sabotér sa Michal Čierny vracia do hlavného mesta a opäť nás ponára do jeho drogovej scény. Otrasné obrazy drogovo závislých, prostitútok a dílerov odrážajú obrovský a ohavný zmätok, v ktorom sa všetci krútia a z ktorého niet úniku. Autorova schopnosť vcítiť sa do mysle narkomanov je obdivuhodná, novinka Prípad Agonista čitateľa natoľko vtiahne do príbehu, že sa sám ocitá uprostred diania. Tým, že autor má priame skúsenosti s drogovým prostredím, jeho popisy prípadov majú aj autentickú hodnotu, ukazujú, ako sa v Bratislave formovala drogová scéna.

Začítajte sa do novinky Prípad Agonista:

„Ty hajzel posratý! Tentoraz od teba vážne odchádzam!“
„Choď si, kam chceš, ty suka!“
Mladá hnedovláska sa zhlboka nadýchla, vyzeralo to, že sa upokojí. Vtom však zobrala do ruky fialový kvetináč.
„Vieš, čo ťa môžem, Martin?“ zahnala sa vzápätí. „Môžem ťa zvysoka, ty…“ Z celej sily hodila kvetináč aj s obsahom schúlenému mladíkovi na hlavu. Ten inštinktívne zodvihol ruku a zmenil smer letiaceho predmetu. Potom sa oprel o zranenú ruku a vstal zo zeme.
„Janka, prosím ťa, prestaň…“
V jej očiach sa objavila nenávisť. Martin sa do nich uprene zahľadel a očakával pochopenie a odpustenie. Nestalo sa.
Jana napriahla ruku. „Ty si ma zradil, ty hovädo. Nasral si ma!“
Martin si kľakol a sklopil zrak. „Ešte raz ťa prosím, odpusť mi.“ Zodvihol hlavu a milo sa usmial.
Jana využila príležitosť a mladíkovi z celej sily vylepila. „Nič iné si ani nezaslúžiš!“ Zvrtla sa a chcela rýchlo odísť.
Martin sa rozbehol, aby zastavil svoju životnú lásku. „Počkaj, moja, všetko ti vysvetlím.“
Jana zazrela na priateľa. Martin pocítil, že ešte má nádej. Pokúsil sa jej pohladkať ruku, no odtiahla sa.
„Daj mi šancu, vysvetlím ti to.“
Jana sa zatvárila najotrávenejšie, ako vedela. „Máš minútu, ani o sekundu viac.“ Pohľadom na hodinky akoby chcela umocniť svoje rozhodnutie.
Martin Blížik sa potešil a v rýchlosti si zhrnul myšlienky, aby čo najlepšie a najvýstižnejšie vyjadril svoje pocity. Zhlboka si vydýchol. Začal sa cítiť ako v trápnom ľúbostnom filme.
„Myslel som, že ma podvádzaš, ja…“
Jana Slížová sa kyslo zatvárila. „To si začal zle, chlapec.“
Martin zodvihol ruku. „Nechaj ma dohovoriť, prosím ťa!“ Sadol si do kresla a zapálil si. „Mal som proste strach, dva dni som ani len netušil, kde si.“
„Nie som tvoj majetok, už si to, doboha, uvedom!“ Jana si tiež zapálila.
„Ja viem, ale skús sa na to pozrieť z môjho pohľadu. Chodíme spolu, a ty si len tak odídeš. Nič mi nepovieš a ja ani neviem, kde si.“
„Tak toto tu už bolo, môj milý. Koniec, stačilo, odchádzam.“ Jana chytila kľučku a stisla ju.
„Nechcel som ho tak rozbiť. Ale pýtal si to!“ zakričal Martin a kopol do najbližšej stoličky. „Buzerant!“ Zaťal päste a jeho šľachovité telo sa naplo. „Posratý feťák, jasne som mu hovoril, aby ťa nechal na pokoji!“
„Láskavo sa do mňa neser! A už ma konečne prestaň otravovať!“ zajačala znovu Jana.
„K*rva, nehuč tu!“ Blížik schmatol priateľku za obe ruky. Pokúsila sa mu vymaniť zo zovretia, ale nepodarilo sa jej to.
„Dokedy ešte budeš brať to zasraté svinstvo? Koľkokrát som ti hovoril, že…“
„Že čo, ty hajzel?“ Jana sa mu pokúšala vytrhnúť. „Nijaký zasratý díler mi tu nebude moralizovať. Zaujímavé, že prachy z tých špinavých drog ti nevadia.“
„Počúvaš sa vôbec?“ Blížik zovrel svoju obeť ešte pevnejšie. „Je to biznis. Serem na to, čo sa komu stane. Ale tu ide o teba, preháňaš to, a na tebe mi záleží. Je to také ťažké pochopiť?“ Martin Blížik hodil ľútostivý pohľad na dievčinu a uvoľnil zovretie. Spotenými rukami si prešiel po krátkych čiernych vlasoch. Pripomínal sparťanského bojovníka po ťažkom prehratom boji.
„Je koniec, Martin.“ Jana pohladkala mladého dílera po tvári a pokojne odišla.