Kniha z českého vydavateľstva Portál s originálnym názvom Antropologie: teorie člověka a kultury, je azda tým najhrubším a najzaujímavejším titulom v mojej knižnici, najmä kvôli štúdiu tohto odboru. Pre mnohých ľudí je antropológia stále úplne neznámy vedný odbor a zábavné na tom je, to, že je všade okolo nás a mnohí sa jej venujú bez toho, aby ju dokázali správne pomenovať. Veda o človeku, ale aj jeho kultúre, ktorá z počiatku vyzerá komplikovane, je pritom veľmi ľahko pochopiteľná a úzko spätá s inými vednými odbormi ako napríklad archeológia, etnológia, jazykoveda a podobne. Na to, aby človek takýto druh vedy mohol pochopiť, potrebuje jednak sa s ňou stretávať a v prípade štúdia sa oplatí čítať tú správnu literatúru. Táto kniha od uznávaného českého kulturológa a antropológa PhDr. Václava Soukupa, CSc. Je veľmi pekným kúskom, obohatením osobnej knižnice každého odborníka aj študenta odborov blízkych kultúre.
742 stranová kniha v tvrdej kvalitnej väzbe pôsobí už na dotyk veľmi pekne. Nejde o knihu, ktorú si prečítate celú a zrejme to ona sama aj očakáva. Tak trochu ide o druh literatúry, ktorú môžete začať čítať pokojne z akejkoľvek strany a stále bude pochopiteľné o čo sa snaží a čo chce vysvetliť. Nie jeden súvislý text, ale veľké množstvo rôzne dlhých tém, ktoré sú úzko späté s pochopením antropológie, rozdielnosti jednotlivých smerov skúmania človeka a jeho kultúry, ale aj častí, ktoré zhŕňajú všetko to, čo si mohol čitateľ prečítať na desiatkach strán konkrétneho celku v predošlých stránkach. To, čo študent potrebuje pri svojom štúdiu, je kniha, ktorá dáva odpovede, komunikuje s čitateľopm v zrozumiteľnej forme a neraz prináša presne to, vďaka čomu sa teórie pamätajú oveľa lepšie. Výhodou knihy je, že v značnej miere pozostávajú s vysvetlenia jednotlivých smerov od evolucionizmu, cez difuzionizmus, štrukturalizmus po konfiguracionizmus a ďalšie smery. V nich autor rozoberá najznámejších a najvýznamnejších predstaviteľov antropológie konkrétneho smeru a doby. Jeho diela dosť podrobne na toľko, že v čitateľovi zostáva ako taká predstava o tom, o čo malo pri konkrétnom výskume ísť. Venuje sa predstaviteľom Evolucionizmu, trefne a pre čitateľa pochopiteľným spôsobom vysvetľuje postupnosti a vývoj toho, čo možno pri prednáškach mohlo uniknúť.
Čítanie pre milovníka cudzích kultúr a neznámych tradícií
Nech vyznievajú predošlé vety akokoľvek zložito, pre antropológiou nepoznačených ľudí, môže byť táto kniha neobyčajným dobrodružstvom, ak sa zaujímajú o cudzie kultúry, odľahlé kmene a ich prvky, vlastnosti, ktoré neraz formovali antropologické vnímanie vývoja človeka na základe odpozorovaných rozdielov a prvkov. Aj o tom je antropológia, sledovať cudzie kultúry a hľadať v nich súvislosti vývoja používania nástrojov, vývoja reči, náboženstva, napríklad aj gastronómie, ale tiež vývoja ľudského tela v závislosti od prostredia v ktorom žije. Knižka obsahuje prierez tvorbou konkrétnych mien ako boli Franz Boas, Bronislaw Kasper Malinowski, Ruth Benedictová, James George Frazer a mnohí iní. V rámci prierezu dejinami formovania a definovania správnej antropológie sa čitateľ stretáva so všetkým, čo by mal vedieť a autor nevynecháva v podstate nič podstatné. Samozrejme ak ide o vec z pohľadu laika, ktorý sa zoznamuje s celou tematikou a narazil na miesto, ktoré všetko potrebné drží pohromade.
Čo utkvelo v pamäti najviac
Franz Boas bol pôvodne geografom a geológom, ktorý sa v rámci výskumu pred ťažbou tak trochu zamotal do antropológie, keď ho fascinovali kmene na Buffinovom ostrove a rozdielnosť života jedného kmeňa s iným žijúcim v rovnakých podmienkach a predsa celkom rozdielnych. Franz Boas priniesol zvrat v teóriách, ktoré presadzovali pred ním evolucionisti, ktorí najskôr tvrdili, že človek dosiahne rovnaké vývojové štádia a dospeje vďaka evolúcií a jednotnému vývoju ľudstva k rovnakým cieľom. Práve Boasove pozorovanie teóriu evolucionizmu vyvrátilo. Kniha sa venuje jeho tvorbe, pôvode aj živote už ako úspešného antropológa. Samozrejme, publikácií, ktoré by sa ním zaoberali, je mnoho, no mať v jednej jedinej spojenie všetkého, čo potrebuje človek pre kompletné základy antropológie, je viac než len dobrá voľba. Pre mňa osobne bolo pútavé čítanie o pôvodom poľskom antropológovi Bronislawovi Malinowskom, ktorý sa pustil do skúmania kmeňov na vtedy ešte veľmi zaostalých Trobriandských ostrovoch. Jeho šťastím bolo, že sa k nim dostal skôr, ako ich ovplyvnila moderná doba. Zachytil mnohé z ich pôvodného života. Hoci sa jeho meno v rôznych médiách a knihách dodnes spája s úlohou najvýznamnejšieho predstaviteľa smeru známeho ako funkcionalizmus a hlavne v spojitosti s výmenným ceremoniálnym obchodom Kula, ktorý prebiehal medzi spomínanými ostrovmi bezvýhradne v smere hodinových ručičiek a v inej podobe v opačnom smere, Soukup rozoberá aj iné jeho diela a tiež spomína aj ďalšie podstatné Malinowského práce.
Aj pre dnešného mladého čitateľa by mohla byť zaujímavá práca Ruth Benedictovej, ktorá venovala svoj život vzdelaniu, výskumom, ale tiež vzdelávaniu iných. Ako výbornú antropologičku si ju všimla aj vláda USA, ktorá jej vedeckú oddanosť využívala vo viacerých smeroch. Na objednávku vlády napísala štúdium japonskej kultúry, ktoré vyšlo v knihe Chrizantéma a meč. Dala tak definitívnu odpoveď Američanom na to, či je možné vôbec Japonsko zlomiť vojenskou silou a vďaka jej výskumu bolo jasné, že mentalita národa, vyznávajúceho úctu a vernosť pánovi, ale tiež zachovanie cti, sa skrátka nedá zlomiť. To dielo je v Soukupovej knihe spomínané, no nezabúda aj na rozobratie jej života, čím čitateľ môže viac pochopiť jej tvorbu, dosiahnuté pozície a úspechy, či vôbec ďalší odkaz a prínos do oblasti vedy.
K pochopeniu antropológie už viac netreba
Existuje mnoho kníh, ktoré sa môžu snažiť komplexne a stručne vysvetliť celý jeden vedný odbor. Nie každej sa naozaj podarí vysvetliť a človeku poskytnúť odpovede na viacero otázky. Antropológia, zdanlivo zložitá a neznáma veda, sa dá pochopiť vďaka niekoľkým knihám. Mal som možnosť si prečítať určité časti z niekoľkých kníh. Pri tejto konkrétnej však mimo samotný vzhľad a kvalitu prevedenia možno hovoriť aj o autorskej kvalite, čiže kvalite napísaného textu. Čitateľ totiž dostáva vysvetlené všetko, s čím sa môže počas štúdia stretnúť. Prekvapivo sa dá objaviť v knihe aj to, čo iní spomínajú pri antropológií len okrajovo. V mojom prípade priniesla kniha veľmi zaujímavé čítanie, odpovede, ale najmä o niečo lepšie chápanie celého vedného odboru. Prínos každého jedného odborníka v histórií, či už v rámci smeru, ktorý neskôr pokladali za nesprávny, je nepopierateľný a dodnes z neho možno čerpať pri rôznych výskumoch.
Z počiatku preberá základnú teóriu a rozdelenie. Stred knihy tvorí prierez dejinami a formovaním sociálnej a kultúrnej antropológie a tretiu časť tvorí pre mňa osobne ešte pomerne neznáma časť antropológie, ktorá sa skladá z oveľa viac moderných smerov, ktoré sa nepochybne ešte stále určitým spôsobom môžu formovať. Feministická, postmoderná antropológia alebo kyberantropológia sú ešte aj pre mňa neznáme pojmy, ktorým sa určite budem venovať pri ďalšom čítaní tejto publikácie. Študent, či vyučujúci priamo tohto, či podobného zamerania, nemôže spraviť chybu, pokiaľ si pre svoj výklad a poznámky pozrie čokoľvek z obsahu. Všetko kľúčové je vyznačené hrubým písmom, čo tak trochu opticky upozorní na základné pojmy, prípadne pojmy, ktoré sú v danej časti kľúčové.
V prípade očakávania konečného verdiktu nemožno akokoľvek negatívne hodnotiť celú knihu, keďže ponúkla veľa poznania v zrozumiteľnej forme, čo si poistila ešte slušným slovníkom na záverečných stranách. Každému musí byť jasná úloha a prínos podobných kníh, ako je táto už po niekoľko hodinovom čítaní, o to viac, ak čítate o súvislostiach, ktoré máte spojené napríklad s prácou, či štúdiom. Môže ísť o výborný dar práve pre čitateľa, ktorý tematiku ocení a ocení zároveň zhrnutie všetkého dôležitého v jedinej knihe.
