Chester Nez bol posledný Indián kmeňa Navajo, ktorý sa priamo zúčastnil vytvorenia nerozluštiteľného kódu Navajo a zároveň aj bojov počas II. svetovej vojny. Chester Nez ako mnoho iných, klamali o svojom veku, keď narukovali do armády. Keďže však americkým silám všetky vojenské manévre vedeli ovplyvniť Japonci najmä pre ich odpočúvanie amerických vysielačiek, americká armáda potrebovala rýchlu a jednoduchú šifru, vďaka ktorej by boli krytí. Riešením bol nápad použiť jazyk, ktorý nemá písomnú formu a pozná ho len obmedzený počet ľudí. Odpoveďou pre túto potrebu bol vtedy jazyk indiánskeho kmeňa Najavov, aj preto sa vojaci a príslušníci tohto kmeňa stali veľmi cennou súčasťou plukov, ba dokonca mali svojho vlastného ochrancu, ktorý dbal na ich prežitie. Rôzne vojenské oddiely mali svojho „talkera“ a práve tí komunikovali s ďalšími umiestnenými na veliteľstvách a delostreleckých pozíciách. Mohli tak navigovať delá na pozície nepriateľa bez toho, aby Japonsko vôbec tušilo, o čom je vo vysielačkách reč. Ak by mal niektorý z nich padnúť do zajatia, nesmel prežiť a s touto skutočnosťou aj napriek tomu šiel do boja. (ilustračná foto, zdroj: video v článku)
Chester Nez bol posledný z Navajo Code Talkers, ktorí sa priamo zúčastnili boja a boli pri zostavovaní slovníka. Kmeň totiž nemal pre delá, strely a techniku svoje výrazy. Preto ich vytvorili a zjednotili. Nez zomrel 4. júna 2014 vo veku 93 vo svojom dome v meste Albuquerque v štáte Nové Mexiko. Bol vždy hrdý na to, že mohol bojovať za USA a že práve jeho kmeň pomohol výrazne ovplyvniť výsledok, podobne ako jeho spolubojovníci. Len pred dvoma rokmi získal bakalársky titul a do vysokého veku mu veľmi dobre slúžila pamäť.
Dlho utajovaný
Kód Navajo a jeho nasadenie do armády bol dlho utajovaný. Všetci členovia kmeňa, ktorým sa podarilo prežiť, museli o nasadení a detailoch mlčať. Armáda sa údajne obávala aj negatívnej reakcie verejnosti, no zároveň chcela zamedziť prípadné rozšírenie jazyka Navajo do zahraničia, ak by sa armáda pokúsila opäť použiť jeho originalitu v boji. K odtajneniu došlo v roku 1968, a takmer okamžite si títo vojaci získali slávu a obdiv.
Aj medzi vojenskými veteránmi sa im následne venovalo viac pozornosti a úcty. V roku 2001 boli priamy účastníci, alebo ich dediči ocenení Zlaté ocenenie Kongresu a o použití tohto kódu bol nakrútený aj celovečerný vojnový film s názvom Windtalkers.
