Vikingovia objavili Ameriku a dosiahli Rusko, Stredomorie a Arábiu

0
4747

Vikingovia, loď, ŠkandinávciVikingovia pochádzajúci z Nórska, Švédska a Dánska, začali svoje rodné krajiny opúšťať v 8. Storočí nášho letopočtu prevažne v snahe nadobudnúť bohatstvo, hoci silou a krvou. Prepadávali prímorské miesta, prístavné mestá a hlavne kláštory, ktoré neboli chránené, vybavené armádou a ukrývali aj poklady. Vikingovia sa zo svojej domoviny dostali do Veľkej Británie, položili základy mesta Dublin v Írsku a dostali sa až na Island, odkiaľ viedli ďalšie náročné výpravy. Podľa výskumov v posledných desaťročiach je nám známe aj to, že Krištof Kolumbus nebol prvý, kto objavil Ameriku.

Kto objavil Ameriku?
Pred viac ako 15 000 rokmi objavili Ameriku ázijské kmene putujúce na východ cez zamrznutú zem medzi Ruskom a Aljaškou. Odtiaľ sa postupne dostávali ďalej a ďalej do celej Ameriky. Severná Kanada však ukrývala jednoznačné dôkazy o tom, že sem prichádzali Vikingovia a tí tu zakladali prvé osady. Mohli sa asimilovať s miestnym obyvateľstvom, no ich prítomnosť je nepopierateľná.

Od Európy po Arábiu
Vikingovia viedli výbojné výpravy a vďaka stavbe svojich lodí mohli vyraziť aj proti prúdu riek, ktoré ústili do morí a po riekach sa dostávali do ďalekého vnútrozemia. Mestá, ktoré sa bežne zakladali pri brehoch riek a nikdy nečakali žiadnu nečakanú hrozbu, tak odrazu čelili neznámemu nepriateľovi o ktorom nemali ani poňatia, nič o ňom nevedeli a útočili bleskovým útokom.

Pôvodne fungovali len ako výbojníci, no neskôr v 9. storočí začal pre nich tvoriť význam aj spôsob usadlého života, či rozširovanie svojho územia. Začalo to prvými známkami osídľovania mimo Škandináviu napríklad na ostrovoch rieky Seiny, ktoré chránila voda z každej strany, ale tiež v ústí francúzskej rieky Loiry. V roku 850 im franský kráľ Karol II. Holý venoval pôdu ako protislužbu za ich podporu v spojenectve proti jeho bratovi. Iné kráľovstvá im platili v striebre alebo pôdou za to, aby ich nechali na pokoji. Slávny Danegeld, inak známy ako platba škandinávskym kráľom zo strany Anglosasov tvorila neuveriteľné výpalné 68 000 kilogramov striebra. Vikingovia založili jedno z normanských kniežatstiev vo Francúzsku a z jeho náčelníka Rolla vzišiel jeho slávny pravnuk – Viliam I. Dobyvateľ. Od roku 1016 do roku 1035 vládol Dánsku a Anglicku Viking Knut Veľký.
Vytvorili stále osídlenie v anglickom meste dnes známom ako York. Plavili sa aj do Ruska a podľa všetkého založili základy pre Kyjevskú Rus, ktorá zase položila základy Moskovského kniežatstva, neskôr cárskeho Ruska. Dosiahli však aj arabské krajiny. Vo vikingských hroboch sa našli aj arabské dirhamy, ktoré môžu byť dôkazom obchodovania s arabskými obchodníkmi. Aspoň tak „scenár“ uzatvárajú archeológovia a odborníci. Pritom sa akoby zabúdalo na ich výbojnosť a rabovanie. Pokojne tak mohlo ísť o korisť.