Pripyat po výbuchu Černobyľu nahradil neďaleký Slavutych, vznikol rýchlo po udalosti

0
2305

Slavutych, photo by Fraskini26. apríla v roku 1986 sa v ukrajinskom meste Pripyat vtedajšom Sovietskom zväze neďaleko Bieloruských hraníc odohrala jedna z najväčších katastrof moderného veku. Havária na reaktore č. 4 spôsobila zamorenie a kontamináciu rádioaktivitou okolie, zapríčinila aj rádioaktívny mrak, ktorý vystrašil takmer celú Európu. Iróniou celej veci bolo, že samotní obyvatelia Pripyat sa o havárií a nutnosti evakuácie dozvedeli len niekoľko hodín po nehode a ešte 30 hodín po nej sa v meste stále nachádzali nijako nechránení ľudia. Snaha ututlať nehodu a jej rozsah vtedajším režimom bola smutne smiešna a aj preto si vyslúžilo takéto jednanie odsúdenie vtedajších vlád Európy, ktorú rádioaktívny mrak ohrozoval azda najviac.

Evakuácia ľudí si žiadala nové mesto
Po evakuácií ľudí z mesta Pripyat boli ľudia odvezení do rôznych iných miest v okolí, no zároveň bol pomerne rýchlo vytvorený plán na vytvorenie nového mesta a nahradenie Chernobylu. Z viac ako 49 000 obyvateľov mesta Pripyat sa drvivej väčšine podarilo bez vážnych zdravotných komplikácií prežiť a presťahovať, pomerne rýchlo vzhľadom na fakt, že plán vybudovať celé mesto nie je tak jednoduchý, boli ľudia z Pripyat informovaní o novom domove, čo aj mnohí radi využili.

Neďaleko od Chernobylu, na druhom brehu rieky, bolo vybudované mesto Slavutych. Mesto sa začalo budovať v roku 1986 a už v októbri 1988 poskytlo ubytovanie aj prácu prvým vysťahovaným z Pripyat. Slavutych sa nachádza 50 kilometrov východne od Chernobylu. Dôvod takto blízkej stavby bol využitie už vybudovanej železnice a možnosť chladenia vďaka prístupu vody z rieky Dneper. Slavutych oplýva ešte lepším systémom riešenia a architektúry. Celkovo sa na výstavbe podieľali odborníci z ôsmych krajín vtedajšieho Sovietskeho zväzu a autori jednotlivých častí mesta mohli využiť aj svoje vlastné národné prvky. Preto má mesto systém, ide o moderné mesto a predsa kombinuje rôzne prvky z rôznych kútov Sovietskeho zväzu v jedinom meste. Samozrejme, existovalo mnoho pokusov ľudí vrátiť sa do starých bytov a doniesť si svoje osobné veci, cennosti a rodinné fotografie. Veľa takýchto pokusov skončilo ešte väčšou kontamináciou a zdravotnými problémami, pokiaľ sa podarilo vyhnúť hliadkam. Mesto je svojim spôsobom strážené aj dnes. Zvedavcov je totiž na tisícky a samovrahov dá sa povedať, že tiež veľa.

Zaujímavosť
Niektorí z obyvateľov nového mesta naďalej pracovali v Chernobyle. Zvyšné tri reaktory na jadrovej elektrárni totiž naďalej fungovali a boli v prevádzke. Postupne ich však vypínali a v roku 2000 sa celkom uzatvorila prevádzka a výroba elektrickej energie na tomto mieste. V súčasnosti sa o Chernobyle dozvedáme skôr ako o netradičnom cieli cestovateľov, alebo sa objavujú informácie o neustálych komplikáciách krytia rádioaktívnej aktivite miesta nehody a realizácie nových betónových sarkofágov, ktoré majú účinky rádioaktivity držať na jednom mieste do ďalekej budúcnosti.

Photo: fraskini, panoramio