Liesek je dedina ne severe Slovenska, na Orave, o ktorej ste mohli počuť napríklad pri predpovediach počasia, keďže sa tu nachádza jedna z profesionálnych meteorologických staníc. Čo ste však o tejto obci zrejme ani netušili, je že v minulosti sa objavila v hľadáčiku banských spoločností.
História ťažby na Orave je staršia
Už pred rokom 1870 sa v Liesku totižto ťažilo hnedé uhlie – lignit a vozilo sa do závodu na farbenie ľanu v neďalekom Tvrdošíne a malá časť aj na vykurovanie do miestnych domácností. Po prieskume oblasti úrady usúdili, že uhlia je tu dostatok aj na veľkú ťažbu a povolili výstavbu bane. Právo dolovať zakúpila belgická spoločnosť a práce začali v roku 1894. Ťažobná firma si najskôr postavila vlastnú tehelňu aby nemusela dovážať stavebný materiál a pri nej aj 45-metrový komín, ktorý stál až do roku 1939. Na práce pod zemou bolo najatých 150 baníkov z Haliče ktorých ubytovali po domoch v Liesku aj v okolitých dedinách. Začali teda kopať šachty no práce nešli podľa plánu, prvú šachtu zasypalo aj s 3 robotníkmi v hĺbke 160 metrov. Pustili sa teda do druhej, hlbokej údajne až 600 metrov, práce však sťažovala podzemná voda. Firma sa rozhodla postaviť oceľovú ťažnú vežu a s jej pomocou vodu odčerpávať. Dôslednejšom výskumom sa navyše zistila nízka kalorická výhrevnosť lieseckého uhlia a tiež slabosť slojí čo predstavovalo ďalšiu prekážku a nakoniec úplne zmarilo plánovanú rozsiahlu ťažbu.
Niekoľko fotografií súčasnosti:
O tom, že Belgičania mali s touto lokalitou skutočne veľké plány, svedčí aj fakt, že lobovali za to, aby oravská železnica, s ktorej výstavbou sa začalo v roku 1898 nešla po zamýšľanej trase cez Oravice smerom na Zakopané, ale ponad Liesek popri bani. Odtiaľ mala pokračovať na Suchú horu až do Haliče spolu s odbočkami na Priemyselnú časť Sliezska. Práve tu malo uhlie z Liesku vytvoriť konkurenta pre používané ostravské uhlie. Železnica nakoniec skutočne viedla ponad Liesek, ale žiadny so smelých plánov o masívnom exporte lignitu sa neuskutočnil. Mimochodom, spomínaná meteorologická stanica dnes sídli práve v budove bývalej železničnej stanice.
Keď sa ukázalo, že nezbohatnú, ukončili Belgičania v marci roku 1904 práce, zanechali 3000 florénov a presunuli sa na Kaukaz. Samotnú baňu aj s budovami na povrchu od ťažobnej spoločnosti údajne odkúpil miestny občan Matej Adamec za 4000 korún. Odišiel do Česka, tam sa priučil výrobe tehiel a v roku 1907 si pri šachtách postavil vlastnú tehelňu. O rok na to si z Čiech doviezol aj motor a prešiel na strojovú výrobu tehly. Po prvej svetovej vojne však už výroba obnovená nebola.
Banská spoločnosť po sebe zanechala ešte jednu stavbu. Bola to luxusná vila patriaca riaditeľovi bane v hodnote 90 000 florénov. Tú odkúpil obchodník z neďalekej Trstenej Móric Maťuga za smiešnych 5 500 florénov. Dnes táto budova stojí v Trstenej a sídli v nej mestský úrad na fotografii vyššie.
Nádeje vkladané do lignitu sa teda s odchodom baníkov rozplynuli a ostali po nich len zničená príroda a mravy…
Viac fotografií aj na našom Pintereste, autor: Janči
Pri článku bolo použitých niekoľko faktov z nasledujúcej literatúry:
MLYNARČÍK, J. a kol.: Liesek 1558 – 1998. Žilina: Knižné centrum, 1998, 320 s. ISBN 80-8064-008-4
BÁŽIK, A., KOMA, Š.: Farnosť Liesek na ceste storočím. Liesek: Rímskokatolícky farský úrad v spolupráci s obecným úradom v Liesku, 2005, 319 s. ISBN 80-969430-6-5
Comments are closed.