Hierapolis, staré antické mesto, ktorého zánik mali okrem vpádov nepriateľa na svedomí aj prírodné javy, sa nachádza v tesnej blízkosti Pamukkale, najväčšieho turistického ťaháka širokého okolia, nad mestom Denizli v Turecku. Nad teplými vysokomineralizovanými prameňmi ako o zdroji zdraviu prospešných látok a účinkov uvažovali už v dávnej minulosti. Nakoniec sa práve voda stala tým, čo najviac Hierapolis preslávilo.
História mesta
Mesto bolo postavené zrejme v 3. storočí pred našim letopočtom Frýgijcami, ale ako kúpeľné mesto začalo získavať zmysel v 2. storočí p.n.l.. Najväčší rozmach získalo v čase vrcholu Rímskej ríše. Zemetrasenie v 1. storočí za panovania cisára Nera mesto výrazne zničilo a stavalo sa na nohy len veľmi pomaly. V roku 215 za panovania cisára Caracalla získalo finančnú injekciu a mesto opäť začalo prekvitať. Bolo postavených viacero významných budov, kúpeľné budovy a celé miesto začalo získavať ešte väčší záujem pre rozvíjajúce sa kúpeľníctvo. V 4. storočí sa objavujú kresťania a v 6. storočí už za čias Byzantskej ríše kresťanstvo ovládalo celé mesto. 7. storočie prinieslo vpády perzských vojsk, ktoré mesto vyplienili a ľudí vyvraždili. O pár storočí sem dorazili aj Seldžukovia. V roku 1354 zasiahlo Trákiu veľké zemetrasenie, ktoré celkom mesto zničilo a odvtedy sa jeho trosky menili v prach, či južnejšie miesta začala pokrývať vápencová usadenina.
Veľké pohrebisko
Hierapolis je významným archeologickým náleziskom. Jeho význam nie je len v ruinách stavieb, zachovanom vodnom kanáli, ktorý zásoboval mesto vodou, v artefaktoch a rôznych iných zvyškoch, ktoré zväčša našli svoje miesto odpočinku v blízkom múzeu, ale je aj pohrebiskom. Jeho severnú časť tvorí do výraznej miery rozsiahla plocha, ktorá tvorila v minulosti cintorín. Keďže do kúpeľoch prichádzalo mnoho chorých, aby našli v liečivých vodách kúpeľov liek na svoju chorobu, prenajímali si tu bývanie, prípadne sa sťahovali aj so svojou rodinou. Mesto pochopiteľne prekvitalo, keďže lákalo pozornosť aj početné zástupy majetných ľudí, politikov a vojakov. Mnohí skonali priamo tu, prípadne v snahe zmierniť účinky postupu chorôb dožili práve tu. Aj preto bolo na miestnom pohrebisku neustále rušno, ba dokonca sa tu nachádza niekoľko rodinných hrobiek, v ktorých boli pochovaní aj iní členovia rodiny. Rôzne tvary a zdobenia na jedinom mieste dáva tušiť, odkiaľ jednotliví kúpeľníci pochádzali a dôkazom toho, že sem prichádzali z veľkých diaľok sú rôzne rodové označenia, špeciálne prvky známe len v niektorých oblastiach, a podobne.
Hrobky obsahovali aj poklady a rôzne predmety prikladané k zomrelým na ich poslednej ceste, ktoré sú v súčasnosti zväčša vykradnuté v priebehu storočí mnohými zlodejmi, aj hromadnými útokmi na toto miesto. Všetky tie hroby, ktoré si nemohli dovoliť nákladné kamenné hrobky s bohatým zdobením, boli bežnými hrobmi na rozsiahlej ploche dvíhajúcej sa do mierneho kopca. Mnoho z nich je dosiaľ neobjavených a zomrelí tak odpočívajú naozaj v pokoji. Roky, kedy na mieste prebiehali najvýznamnejšie archeologické vykopávky sú 1887, 1957 a 2008. počas nich sa podarilo zachrániť najmä sochy, architektonické prvky, zdobenie a vyčistiť niekoľko plôch.
Jediným aktívnym zvyškom Hierapolisu sú samostatne prevádzkované Kleopatrine kúpele, termálny bazén v troskách budov. Viac o tejto atrakcii s liečivou vodou nájdete v našom nedávnom článku.
