Večerný Paríž, vianočné svetlá, štvrť pri kostole Saint-Germain, úzka ulička rue Jacob, číslo 14, fasáda drobného baru s názvom „Zero conduite“ – v preklade do slovenského kontextu „Päťka zo správania“.
Miestnosť je útulná, maličká, okolo 7-8 stolov, ale majiteľ zručne usádza všetkých, ktorí otvoria dvere do tohto atypického baru.
Kabáty, čiapky, šále, tašky sa ukladajú pod pokrývku drevených lavíc, na ktorých hostia sedia. Majiteľ v stredných rokoch a mladý chalan pod 30, ktorý hosťom tyká a pri ponúkaní nápojového lístka pokresleného komixovými postavičkami vysvetľuje princíp. Jednotlivé kokteily (alkoholové i nealko) majú názvy komixových postavičiek, po vybratí nápoja treba nakresliť názov (čiže komixovú postavu) fixkou na tabuľku (presne takú, ako deti používajú v škole na cvičenie písania). A tak rozmýšľame, vyberáme, podľa toho, na čo máme chuť, ale zároveň podľa toho, čo poznáme ako komiks, a čo budeme schopní na tabuľku nakresliť. Po rôznych kompromisoch podávame majiteľovi tabuľky pokreslené neidentifikovateľnými nákresmi. Očividne však obsluhujúci skúsenosti v dešifrovaní a svete komiksov majú, pretože jedným pohľadom na nákres identifikuje Marsupilami, Popeye, Peter Pan, Castafiore, či Scoubidou.
Nad barovým pultom je veľká obrazovka, na ktorej sú premietané komiksy. Naše kokteily majiteľ prináša v sklených bábätkovských fľaškách, presne takých, z ktorých naše deťúrence píjavali mlieko. Pred podaním na stôl ich uterákom vyutiera, prvé „potiahnutia“ z kaučukového cumľa sú neisté, pripádame si trápne, myslíme na naše deti, kamarát komentuje, že to skôr svojho syna mal priniesť, avšak veľmi rýchlo sa popíjanie z dojčenskej fľašky stáva prirodzeným. Teraz chápem, prečo sú deti také vyčerpané po stiahnutí fľaše a hneď zaspávajú, vyžaduje to určitú energiu cez maličkú dierku v cumli vtiahnuť nápoj, ktorý za bežných okolností popíjate plnými dúškami.
Príklady nápojov našej objednávky: „Castafiore“ (jahodový a černicový likér, grepový džús a džús z limetky), „Peter Pan“ (kokosový punč, banánový likér, limetkový džús a modré caracao), „Popeye“ (kokosový punč, broskyňový likér, ovocný džús), „Snoopy“ (biely rum, malinový džús).
K nápojom si môžte objednať misku bonbónov „jahody Tagada“ alebo lízatká a zdarma (teda podľa jedálného lístka nie zdarma, ale za slovo „ďakujem“) ponúkajú spoločenské hry. Počas večera k nám podíde Vincent (obsluhujúci) s táckou a troma kockami, a navrhne, že ak sa nám podarí hodiť na tri pokusy rovnaké číslo, ako on hodí, vyhráme „la sucette“ (lízatko). Samozrejme, v krajine D.S. Kahna sa nedá vyhnúť narážkam na dvojzmyselnosť slova „sucette“.
Bar otvára o 20h30 večer, a ak si chcete byť istí miestom, najlepšie je vopred zarezervovať (tel: 01.46.34.26.35).
Viac fotografii nájdete v albumoch na facebook stránke – Facebook.com/Zaujimavosti
Pripravila Maria Dopjerova-Danthine, autorka knihy Paríž – moja láska, môj život.
