Nad otázkou ,akú má vlastne ľudský život hodnotu, si lámali hlavu už viacerí ľudia pracujúci pre vládu, pre rôzne organizácie, najmä pre poisťovníctvo a zdravotníctvo. Našli by sme niekoľko rebríčkov, šialených, adekvátne podložených, ale často zaoberajúcich sa len jedným národom. Nech sa akokoľvek pozeráte na rôzne články o hodnote ľudského života, nemožno chytiť za slovo ani jediný jeden.
Cena života je neoceniteľná… a predsa sa cena nájde
Hoci sa hovorí, že ľudský život je nenahraditeľný, každá jedna životná a úrazová poisťovňa pozná presnú číselnú hodnotu ľudského života. Tá sa líši od krajiny, od typu poistky a od typu poistenca. Ak sa teda jedna poisťovňa niekde nechala počuť, že vypočítala cenu ľudského života, je to hlúposť. Ako marketingový ťah to skúšala už raz dávnejšie jedna americká a aj jedna španielska banka. Vo všeobecnosti je cena ľudského života neoceniteľná, respektíve je považovaný za neoceniteľný, pretože každý jeden charakter, myseľ, konanie, uvažovanie a skúsenosti sa nedajú nahradiť podobným človekom. V tom je nepochybne pravda.
Prípady, kedy bola cena života jasná
V USA zrazil bohatý bankár matku troch detí a aby rodinu odškodnil, pozostalým venoval milión dolárov. Vtedy sa aj objavili správy o tom, že cena života je rovný milión dolárov. Niekde poznajú aj vyššiu hodnotu. Americká agentúra Environmental Protection Agency (EPA) sa nechala počuť, že hodnota ľudského života vypočítaná z rôznych kritérií by mala byť vyjadrená v dolároch 7 ciferná. Presne 7 900 000. Toto číslo skresala len inflácia počas vlády prezidenta Busha a pred pár rokmi sa vrátila na pôvodnú hodnotu. Americké poisťovne si ho cenia na bežnú životnú poistku vo výške 50 000 USD. Standfordská univerzita a jej ekonomici cenu života určili na 129 000 USD a pri výpočte vychádzali z výpočtu ceny liečby na dialýze počas dvoch rokov. Ťažko povedať, prečo práve dialýza a prečo práve dva roky…
Takže ako pre koho
Nech si píše kto chce čo chce, svetové magazíny, rôzne médiá a podobne, nemožno hodnotiť jednou krajinou a na základe jedných podmienok cenu ľudského života a vôbec nemožno hodnotiť cenu jedného života. Je totiž otázne, kde leží hranica ľahostajnosti k životu samotnému. Cenu života tak trochu poznáme vtedy, keď chorý čaká na drahú operáciu, na výmenu orgánov, na záchranu tela po ťažkom úraze a drahej operácií. Vtedy akoby hranica ani neexistovala. Čo však ak nejaký blázon v nejakej tabuľke určí hodnotu života na 50 000 EUR a operácia bude stáť 118 000 EUR? Majú to vzdať lekári hneď na začiatku ako snahu, ktorá za to nestojí? Vyjadrovanie ľudského života v číslach je nemožné. Kým niekto to číslo pozná, firmy, krajiny, vlády, organizácie, lekári, vždy sa bude líšiť. Sú krajiny, kde ľudský život má veľmi nízku hodnotu. Rozvojové krajiny, komunistické kúty sveta, kde vládne zabíjanie a tresty smrti za vykonštruované porušenia zákonov a rozvracanie vnútroštátnej bezpečnosti… ich životy sú v danej chvíli akosi celkom bezcenné. Nedokážu ich vykúpiť, rovnako ako nejde vykúpiť ani na trest smrti odsúdený, nech už je to v Číne alebo USA. Ak by sa život ocenil na určitú sumu a americké súdnictvo by trvalo na tom niekoho odsúdeného popraviť, relatívne by za seba mohol ponúknuť stanovenú hodnotu jeho života. Ale to je už fantazírovanie… Človek však nikdy nevie, čo prinesie budúcnosť.