Od nedele 1. novembra začala fungovať tretia etapa Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji (IDS BK). Priniesol zmätok, zdraženie jednorázových ciest, ale aj zlacnenie predplatných lístkov.
Zmyslom integrovaného systému by malo byť prepojenie prímestskej dopravy s mestskou hromadnou dopravou, nalákať cestujúcich do rýchlejších a cenovo prístupnejších spojov, ako sú autá na preplnených cestách. Systém by mal cestujúcich doviesť na kraj mesta, kde by mali možnosť prestupu na rýchle dopravné prostriedky, ktoré v zápche nestoja, chodia po vlastných koľajniciach (električka, respektíve vlakové stanice) alebo trasách, po ktorých ich čo najrýchlejšie odvezú do centra. Predpokladá to tiež harmonizáciu cestovných poriadkov. Čo sa z toho uskutočnilo v Bratislave?
Prepojili sa systémy dopravy v okolí Bratislavy (mestská hromadná doprava v Bratislave, osobné a regionálne vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko a prímestské autobusy Slovak Lines). Na všetkých z nich sa zaviedli rovnaké cestovné lístky. Ostatní prepravcovia do systému neboli zaradení.
Čo znamená integrácia dopravného systému
Základ bratislavského integrovaného dopravného systému tvoria zóny. Mapku zón možno vidieť na každej stanici, zastávke či dopravnom prostriedku, naučiť sa ju bude však naozaj veľký výkon, lebo pripomína poriadny šifrovací kľúč s množstvo čísel, oblastí a farieb. Cena lístka sa vypočítava na základe počtu prekročených zón. Rátajú sa všetky zóny od nástupnej po cieľovú zastávku, bez ohľadu na to, či sa v niektorých prekročených zónach sa spoj zastavil alebo nie. Systém rozoznáva lístky na jednu cestu, denné cestovné lístky s platnosťou 24, 72 alebo 168 hodín, predplatné cestovné lístky s platnosťou 7, 30, 90, alebo 365 dní a lístky na batožinu.
Lístky IDS BK je možné zakúpiť v predajných automatoch, v novinových stánkoch, v regionálnych autobusoch, predplatné lístky aj cez internet, rovnako aj na predajných miestach Železničnej spoločnosti Slovensko po celej krajine.
Cestovný lístok si treba označiť pri prvom nástupe do vozidla. S označeným lístkom možno ľubovoľne prestupovať do iných spojov zapojených dopravcov. Má platnosť od označenia v tarifných zónach a v časovom intervale uvedenom na lístku.
Dôchodcovia a ŤZP
Podmienky cestovania sa zmenili aj pre seniorov a tiež pre držiteľov ŤZP s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji. Seniori na 70 rokov si potrebujú vybaviť bezkontaktnú čipovú kartu s ročným cestovným lístkom SeniorPas. Do konca decembra 2015 však platí pre nich prechodné obdobie, keď si vystačia aj s občianskym preukazom. Čipová karta bude povinná až od začiatku januára. Nárok na zľavnený cestovný lístok (na polovičnú cenu) majú aj dôchodcovia od veku 60 respektíve 62 rokov na základe občianskeho preukazu. Rovnako aj v prípade občanov s ŤZP stačí na zľavnený lístok preukaz ŤZP. Ak si chcú vybaviť bonusovú zľavu 80 % na mestskú hromadnú dopravu v Bratislave (kde doteraz cestovali zadarmo), budú potrebovať tiež čipovú kartu, a zľava sa týka iba predplatných lístkov (nie jednorázových). Ak teda do Bratislavy cestujete raz za čas, možno hlavne kvôli chorobe, budete mať nárok „len“ na zľavnený lístok.
Jednorázové lístky
Integrácia zmenila aj ceny jednorázových lístkov na bratislavskej MHD. Ostal zachovaný základný lístok na 15 min za sumu 0,70 €, ktorý sa stal prestupným. Nanovo bol zavedený polhodinový lístok za cenu 0,90 € (doteraz túto sumu stál hodinový lístok), Hodinový lístok platí už aj v regiónoch a stojí 1,20 €, ak ho potrebujete pre tri zóny a 1,50 €, ak s ním cestujete cez štyri zóny. Ďalšie lístky majú časovú platnosť 90, 120, 150 a 180 min. A systém pozná aj celosieťový lístok za cenu 3,60 €. Staré, nepoužité lístky na MHD možno vrátiť do konca roka na predajných miestach.
Treba zdôrazniť, že v prípade jednorázových lístkov sa parametre počtu zón a trvania platnosti lístku musia prekrývať – to znamená, že keď vyprší časová platnosť lístku, nemožno pokračovať v ceste ani vrámci zón, v ktorých je lístok platný. A rovnako, čas vyznačený na lístku je platný v takom počte zón, koľko je na ňom vyznačený.
Princíp integrácie nespočíva len v zjednotení cien. Ako to bolo vyššie uvedené, lístok zakúpený napríklad na autobusoch Slovak Lines či na vlakoch ZSSK je súčasne aj lístkom platným na mestskej hromadnej doprave. Čiže vrámci časovej platnosti lístku, ktorý ste kúpili v autobuse, a ktorého cena bola vyrátaná podľa počtu prekročených zón, môžete cestovať aj po bratislavskej MHD. Musíte si pritom dbať o to, aby ste neprekročili počet zón, za ktorý ste zaplatili. Do systému nie je integrovaný sms lístok, ktorý ostáva naďalej zachovaný, ale platí len v bratislavskej hromadnej doprave, nie však vo vlakoch ZSSK a v prímestskej autobusovej doprave.
Cestujúci, ktorí si zvykli kupovať jednorázové lístky, avizujú výrazné zdraženie nielen pri lístkoch MHD, ale aj v regiónoch. Percento zdraženia sa pohybuje od pár centíkov po 30 až 50 %-né zvýšenie ceny hlavne v prípadoch, keď cestujete do širšieho centra Bratislavy, do zóny 100, ktorá sa počíta dvakrát, a kde je väčšina firiem (napríklad cesta Senec – Bratislava predtým stála 1,80 €, teraz 2,10 €).
Porazenými systému sú ľudia, ktorí do Bratislavy dochádzajú občas a mestskú hromadnú dopravu nepotrebujú. Pre nich systém predstavuje nútenú kúpu nepotrebného lístka na MHD, prakticky aj cestou domov. Problémom je chýbajúca možnosť kúpy lístku, ktorá by už inde ďalej neplatila, aký si môžu kúpiť cestujúci na vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko.
Zníženie ceny sa výraznejšie prejavilo v prípade predplatných lístkov.
Bludný kruh zápch
U jednorázových lístkov nastáva ďalší problém, ak na seba jednotlivé spoje nenadväzujú. Napríklad ak po výstupe z autobusu musíte čakať 15 minút na električku a ďalších 15 minút ním precestujete, časová platnosť vášho lístku môže dávno vypršať, a musíte si kúpiť (alebo mať pripravený) ďalší lístok. Systém neveľmi rieši ani otázky spôsobené poruchami alebo zápchami. Kým cestujete spojom, ktorý má z nejakej príčiny meškanie, lístok je platný, aj keby jeho časový limit vypršal. Po uplynutí časovej platnosti však už s týmto lístkom nemožno prestúpiť na iný spoj.
Za týmto princípom cítiť celkom slušnú dávku idealizmu alebo ignorancie. Alebo je to krok, ako – skryto – zvýšiť cenu cestovného – v prípade poriadnej zápchy cestujúci je nútený zadovážiť si nový lístok, aj keď si ho už raz vrámci integrovaného lístku zaplatil. Čistý zisk. Alebo rátajú s tým, že po zavedení IDS-u ľudia hromadne zanechajú autá doma, vrhnú sa na hromadnú dopravu, čím sa odstránia zápchy, nebudú meškania, a systém bude fungovať ako po masle. Pravda je však taká, že ľudia si radšej volia státie v kolóne vo vlastnom aute, ktoré je v prípade, že cestujú viacerí, lacnejšie aj pohodlnejšie riešenie. Tým pádom však prispievajú k zápcham, a stoja aj autobusy. Jednoducho pomer ceny, výkonu a komfortu je v aute lepší ako v autobuse. A kým sa to nezmení, budú kolóny. A kým budú kolóny a hromadná doprava neponúkne niečo navyše, ľudia na IDS neprestúpia. Kruh sa uzatvára.
Reakcie občanov na integrovanú dopravu sú zatiaľ rozpačité. Mnohým robí problém získať si prehľad v systéme, pamätať si jednotlivé zóny, respektíve príslušnosť konkrétnych lokalít. Zmena priniesla citeľné zvýšenie cien. Ak systém mal slúžiť na to, aby ľuďom zatraktívnil hromadnú
dopravu, tak je ešte čo robiť. Nenadväzujúce spoje, zápchy, cena, preplnenie… IDS teraz ľudí skôr odrádza ako priťahuje. Čas, zvyk a nutnosť postupne systém vycibria. Či v tomto prípade možno hovoriť o výhodnosti alebo úspešnosti, ukáže čas. Zápchy sú čoraz horšie, vlaky preto majú obrovský potenciál. Aj alebo napriek integrovanej doprave.
Zdroj: www.bid.sk
