Historicky významná obchodná cesta, ktorá viedla z Pobaltia až do Talianska, sa formovala už od eneolitu v praveku. Pobrežie Stredozemného mora na severe Talianska vynikalo v stredoveku mestskými štátmi. Práve v Benátkach bol dopyt po jantáre, surovine, ktorá vznikla stuhnutím živice pravekých stromov. Jantárové ložiská sa nachádzali najmä v krajinách východného Pobaltia v Litve, Lotyšsku, Estónsku aj Poľsku. Mimo tie sa na tejto obchodnej ceste prepravovali aj otroci a kožušiny, ktoré zas nachádzali odbyt v celej južnej Európe najmä medzi pánmi. Naopak z juhu sa prepravovali kovové aj sklenené výrobky, riady a rôzne nástroje. Trasu počas 2. storočia posilnili Rimania a jej existenciu podporovali, aj osobne využívali.
Jantárová cesta aj na Slovensku
Jantárová cesta prechádzala aj cez Slovensko. Jedna z najvýznamnejších obchodných trás na svete a azda najslávnejšia po Hodvábnej ceste, sa tiahla okolo Devína cez Devínsku bránu, cez Záhorie a okolo Bielych Karpát. V rámci Slovenska však existovala aj druhá trasa, ktorá pretínala Bratislavu, prechádzala blízko Trenčína a prešla cez Biele Karpaty do Čiech. Trasa od od Jadranského mora smeruje takmer výlučne nahor. Pretínala Poľsko a prechádzala významnými mestami Wroclaw, Gdansk, ďalej cez baltskú časť Ruska, Litvu, pobrežie Lotyšska a pobrežie Estónska až do západného Ruska. Na jej trase sa v rôznych etapách striedali rôzne suroviny a obchodné artikle. Tým hlavným však bol jantár, ktorý bol žiadaným materiálom na zdobenie a zvyšovanie hodnoty šperkov.
Vedeli ste?
Jantárovú cestu si pripomína aj rovnomenný geografický názov v Bratislave. Nachádza sa v Petržalke a názov sa používa od roku 1990.
