Napriek lákavosti a zaujímavým vlastnostiam niektorých slovanských zvykov by mnohí s inštitúciou známou ako Snochačestvo dnes už nesúhlasili. Snochačestvo totiž v dávnej minulosti starých Slovanov a Germánov znamenalo právo svokra na pohlavný a aj iný plnohodnotný manželský život so ženou jeho syna, pokiaľ nebol doma prítomný, alebo bol neplnoletý. Pôvodne bol tento pre nás zvláštny zvyk chápaný ako prejav matriarchátu a práva ženy na plodnosť. Neskôr sa najmä u východných Slovanov už bral ako prejav nadradenosti muža. Dieťa, ktoré by sa narodilo svokrovi bolo automaticky brané ako synove vlastné.
Až do príchodu kresťanstva
Tento zdanlivo cudzí výraz je v skutočnosti slovanským a vyskytuje sa v azda každej slovanskej krajine. Dnes už skôr v historických záznamoch, keďže zmienky o ňom sa nám zachovali zväčša z pobúrených hlásení a historických zápisov iných národov. V staroslovanskej spoločnosti toto právo fungovalo v čase príchodu kresťanstva už len lokálne a celkom vymizlo aj vďaka kresťanskému vplyvu, ktorý to označoval za neprípustné a incestné správanie.
Snochačestvo treba chápať inak
Dnes Snochačestvo chápeme ako bizarné správanie, zvyk, či pravidlo fungovania spoločnosti, ktoré vyznieva ako zlý vtip. V jednoduchšej kultúre, ktorá vyznávala celkom iné hodnoty, je však nutné sledovať aj okolie, nutnosť postarať sa v každom smere o manželku svojho syna a samozrejme šlo aj o súčasť bežného života. Každá kultúra je iná a tak ako by pre našu nenašli pochopenie oni, pre tento krok nenájdeme pochopenie my dnes. Je celkom možné, že žena si vyberala svojho muža aj podľa jeho otca.
