Aj naši králi a šľachta boli len ľudia. Vykonávanie veľkej potreby je tak prirodzené, ako dýchanie, či nutnosť prijímať potravu. Váženejší páni a dámy za dávnych dôb vykonávali svoju potrebu do rohov, do vyhradených miestností, no trvalo dlho, kým sa vyformovala miestnosť známa ako toaleta, či medzistupeň v podobe výklenku z hradieb. O toaletnom papieri nebolo v stredoveku ani chýru ani slychu. Nepoužívalo sa často nič. Reprezentatívnejší ľudia a panie používali textílie, plátenné obrúsky, no pri potulkách po slovenských hradov sa môžete stretnúť aj s ojedinelou, ba priam na súčasnosť drsnou náhradou.
Druh: Mačiatko
Zamestnanie: samočistiaci toaletný papier
Malé mačiatka s príjemným jemným kožuštekom mali v stredoveku úlohu, ktorú by im len máloktoré iné zviera závidelo. Vytierali sa ním zadnice po veľkej potrebe páni napríklad na Spišskom hrade a zrejme aj na Strečne a ďalších. Mačiatka tak boli svojim spôsobom žiadanejšie, než sú teraz. Chytali sa za hlavu a bruško, aby ich chrbát tvoril utieraciu plochu a minimalizovali sa následky pri pokuse zvieratka brániť sa. Po použití sa inštinktívne umývali samé, v čom im pomáhali aj mačky a onedlho boli opäť použiteľné. V dobe opúšťania hradov a sťahovania do kaštieľov sa nám už podobné praktiky už zrejme nezachovali a na šťastie o pár storočí všetci presedlali na papier. Treba len dodať, že informáciu takomto o využívaní mačiatok priniesol magazín kulturno.sk, keďže šéfredaktorom tohto magazínu je človek, ktorý reálne skúma, hrabe sa v kultúrnych zaujímavostiach a odhaľuje prapodivné odkazy minulosti.
Táto cica nie je autentickým dôkazovým materiálom, ide len o ilustračnú fotografiu
